Aspergerov syndróm sa poníma ako forma autizmu. V súčinnosti s intelektovým nadaním neraz prispieva k originalite a rozvoju jedinečného talentu.

Článok je výňatok z vlastnej publikácie – Psychológia intelektovo nadaných žiakov.

Aspergerov syndróm (AS) bol prvýkrát opísaný viedenským pediatrom Hansom Aspergerom. Jednalo sa o deti, ktoré síce prejavovali autistické črty, ale na druhej strane disponovali bežnou alebo dokonca nadpriemernou inteligenciou. K typickým črtám AS sa zaradilo slabšie porozumenie sociálnym pravidlám, nižšia sociálna a emočná inteligencia, doslovné porozumenie slov (nepochopenie metafor), obmedzený a ulpievavý okruh záujmov alebo absentujúci očný kontakt. V jednoduchosti sa preto jedná o „sociálne ťažkosti“ jedinca, pri zachovaní kvalitných intelektových schopností.

Aspergerov syndróm podľa ICD 10

Medzinárodná klasifikácia chorôb (ICD 10) platiaca v Európe radí v súčasnosti Aspergerov syndróm medzi pervazívne vývinové poruchy. Tento pojem odkazuje na to, že vývin jedinca je od útleho veku výrazne narušený vo viacerých smeroch (pervazívny = všade prenikajúci). ICD 10 definuje Aspergerov syndróm ako poruchu charakterizovanú kvalitatívnymi abnormalitami v sociálnej interakcii, spolu s obmedzeným, stereotypným repertoárom záujmov a činností. Porucha sa líši od autizmu najmä v tom, že nie je oneskorený alebo spomalený kognitívny (intelektový) vývin. Diagnostické kritéria Aspergerovho syndrómu sú:

1. nedochádza ku klinicky významnému oneskoreniu reči alebo kognitívneho vývinu. Motoricky vývin býva oneskorený, bežné sú špeciálne schopnosti.
2. kvalitatívne abnormality v sociálnej interakcii (kritéria ako pre autizmus).
3. neobyčajne intenzívne vymedzený záujem, stereotypné vzorce správania, záujmov a aktivít (kritéria ako pre autizmus).
4. poruchu nie je možné pripísať iným pervazívnym vývinovým poruchám.

Aspergerov syndróm a nadanie

Predpokladá sa, že 7 až 10% ľudí s AS dosahuje intelektové schopnosti na úrovni intelektového nadania (IQ nad 130), čo je výrazne vyššie percento než aké sa popisuje v bežnej populácii. Práve vyššia inteligencia spolu s celkovou motiváciou k činnosti a ulpievavými činnosťami môže u týchto jedincov neraz viesť k obdivuhodným výkonom. Ako príklady významných osobností môžeme spomenúť Alana Turinga (film Kód Enigmy), Alberta Einsteina alebo zo súčasných osobností Gretu Thunberg.

Nadané osobnosti s Aspergerovým syndrómom sa vyznačujú viacerými špecifickými charakteristikami. Už od detstva prejavujú pohlcujúci záujem o odborné témy, o ktorých dokážu nadobudnúť enormné množstvo, často až vedeckých informácií. Bežne kladú mnohé otázky a poskytujú nekončiace a komplikované odpovede.

Špecifickým znakom je aj absentujúci náhľad na svoju odlišnosť. Bežný výstredný človek si je vedomý, že ostatní ľudia považujú jeho správanie za neobyčajné, zatiaľ čo nadaný jedinec s AS si to neuvedomuje. Napríklad deti s AS pokladajú svoj detailný a odborný výklad za bežný a nie sú si vedomí, že ľudia považujú ich pamäť a vedomosti za mimoriadne alebo výnimočné. Na porovnanie, nadané deti bez AS chápu fakt, že ostatní ľudia pravdepodobne nezdieľajú ich vedomosti o daných témach, a preto sú prekvapení z ich podrobných vedomostí a vynikajúcej pamäti.

Okrem toho, vzhľadom na nedostatočné sociálne uvedomenie majú ľudia s AS obrovský problém pochopiť veci z pohľadu druhých. Neurológovia Vuilleumier a Pourtois (2007) vysvetľujú, že u jedincov s AS amygdala a oblasti mozgu spájané so sociálnymi funkciami ukazujú odlišné vzorce aktivácie pri sociálnych podnetoch ako u ľudí bez AS. Preto môže dieťa s AS zdĺhavo a monotónne rozprávať o obľúbenej téme bez toho, aby si uvedomilo, že poslucháča to nezaujíma alebo chce niečo povedať. Môže nám vtedy pripadať, že osoby s AS nedbajú ani na najzákladnejšie pravidlá sociálneho správania.

Badať môžeme aj výbušné emočné reakcie. Najmä deti reagujú často intenzívnym a prehnaným emočným prejavov aj pri malom a na prvý pohľad nenápadnom podnete.

Nadaný žiak s Aspergerovým syndrómom v škole

Na základe skúseností som vypracoval aj niekoľko odporúčaní pre školy a učiteľov, aby mohli k nadaným deťom s AS pristupovať čo najefektívnejším a najcitlivejším spôsobom. Na tomto mieste ich nie je možné plne rozpísať, uvádzam ich však aspoň v skrátenej podobe. Ich plný význam sa dá dočítať v mojej publikácii Psychológia intelektovo nadaných žiakov (s. 245-250):

• zabezpečiť v škole kľudovú miestnosť;
• poznať záujmy žiaka a navrhnúť mu ich ako alternatívu pred činnosťami, ktoré odmieta;
• monitorovať vzájomné vzťahy medzi spolužiakmi;
• viesť ostatných žiakov k tolerancii a vysvetľovať motiváciu nadaného žiaka s AS k netradičným prejavom;
• neupozorňovať na žiaka s AS negatívnym hodnotením;
• akceptácia silných emočných prejavov a vytvorenie sociálne prijateľnej alternatívy na ich vybitie;
• individuálne poradenstvo zamerané na pozitívne stránky žiaka;
• zoznámenie žiaka s rovesníkmi s podobnými záujmami.

Autor: psychológ PhDr. PaedDr. Dušan Fábik, PhD., Drieňová 34, Bratislava Facebook: psychologdusanfabik