Aspergerov syndróm

Aspergerov syndróm sa poníma ako forma autizmu. V dobe minulej aj súčasnej môžeme nájsť mnoho významných osôb, ktoré mali tento syndróm.

Aspergerov syndróm

Článok je výňatok z vlastnej publikácie – Psychológia intelektovo nadaných žiakov.

Aspergerov syndróm (AS) bol prvýkrát opísaný viedenským pediatrom Hansom Aspergerom (1944) u chlapcov, ktorí mali bežnú inteligenciu aj vývin reči, ale v správaní a prežívaní prejavovali autistické prvky. Autizmus znamená abnormálny alebo narušený vývin v oblasti sociálnej interakcie a komunikácie s výrazne obmedzeným repertoárom činností a záujmov. Z dôvodu inteligencie v pásme priemeru resp. nadpriemeru, sa mnoho odborníkov domnievalo, že AS je miernejšia forma autizmu. Používali preto termín vysoko funkčný autizmus.

Aspergerov syndróm podľa ICD 10

Medzinárodná klasifikácia chorôb (ICD 10) platiaca v Európe radí v súčasnosti Aspergerov syndróm medzi pervazívne vývinové poruchy. Tento pojem odkazuje na to, že vývin jedinca je od útleho veku výrazne narušený vo viacerých smeroch (pervazívny = všade prenikajúci). Medzi pervazívne vývinové poruchy taktiež radíme: detský autizmus, atypický autizmus, Rettov syndróm, iná dezintegračná porucha v detstve, hyperaktívna porucha spojená s mentálnou retardáciou a stereotypnými pohybmi, iné pervazívne vývinové poruchy, pervazívna vývinová porucha nešpecifikovaná. ICD 10 definuje Aspergerov syndróm ako poruchu charakterizovanú kvalitatívnymi abnormalitami v sociálnej interakcii, typickými pre autizmus, spolu s obmedzeným, stereotypným repertoárom záujmov a činností. Porucha sa líši od autizmu najmä v tom, že nie je oneskorený alebo spomalený alebo kognitívny (intelektový) vývin. Diagnostické kritéria Aspergerovho syndrómu sú:

  1. nedochádza ku klinicky významnému oneskoreniu reči alebo kognitívneho vývinu. Sebaobsluha, adaptívne správanie a zvedavosť o vlastné prostredie zodpovedá v priebehu prvých troch rokov života bežnému intelektuálnemu vývinu. Motoricky vývin býva oneskorený, bežné sú špeciálne schopnosti. Významnou podmienkou diagnózy je používanie jednotlivých slov do veku dvoch rokov a fráz do veku troch rokov.
  2. kvalitatívne abnormality v recipročnej sociálnej interakcii (kritéria ako pre autizmus).
  3. neobyčajne intenzívne vymedzený záujem, stereotypné vzorce správania, záujmov a aktivít (kritéria ako pre autizmus).
  4. poruchu nie je možné pripísať iným pervazívnym vývinovým poruchám (WHO, 1992).

Predpokladá sa, že až 7% ľudí s AS dosahuje intelektové schopnosti na úrovni intelektového nadania (IQ 130). Údaje sa však líšia. Myles a kol. (2007) napríklad opísali 156 mladistvých, ktorí boli identifikovaní ako osoby s AS. Zistilo sa, že až 10% výskumnej vzorky malo IQ väčšie ako 130, čo je výrazne vyššie percento než aké sa popisuje v bežnej populácii. Autori preto predložili myšlienku, že intelektové nadanie je charakteristika mnohých jedincov s AS.

Aspergerov syndróm podľa DSM-5

Diagnostické kritéria Aspergerovho syndrómu, ktoré vydala Americká psychiatrická asociácia sa líšia od ICD-10. V tej poslednej verzii, DSM-5, sa diagnóza Aspergerovej poruchy už nepoužíva, miesto toho je zastrešená spolu s inými pervazívnymi vývinovými poruchami pod spoločným pojmom porucha autistického spektra. Ďalšie rozdiely sa definujú podľa úrovne závažnosti založenej na stupni potrebnej pomoci v sociálnej komunikácii a stereotypnom správaní (level 1, level 2 alebo level 3). Podľa DSM-5 je porucha autistického spektra definovaná ako kombinácia dvoch základných symptómov:

  1. pretrvávajúce deficity v sociálnej komunikácii a sociálnej interakcii, ktoré sa vyskytujú v súčasnosti alebo sú preukázateľné v minulosti;
  2. obmedzené alebo stereotypné vzorce správania, záujmov a aktivít, ktoré sú prítomné v súčasnosti alebo boli prítomné v minulosti;
  3. začiatok problémov spadá do obdobia ranného vývinu;
  4. príznaky musia spôsobovať klinicky významné funkčné narušenie v sociálnej, školskej, pracovnej alebo iných dôležitých oblastiach života;
  5. príznaky nie je možné priradiť poruche intelektu alebo celkovému vývinovému oneskoreniu (American Psychiatric Association, 2015).

 

Autor: psychológ PhDr. PaedDr. Dušan Fábik, PhD., Pražská 11, Bratislava Facebook: psychologdusanfabik

Zdieľajte

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.