Nadané deti a ich prejavy

Intelektovo nadané deti sa vyznačujú mnohými špecifickými charakteristikami a jedinečnými prejavmi. Aké to sú?

Nadané deti a ich prejavy

Článok tvoria výňatky z vlastnej publikácie – Psychológia intelektovo nadaných žiakov.

Intelektovo nadané deti tvoria jedinečnú skupinu detí, ktorá sa vyznačuje aj jedinečnými charakteristikami. Špecifikácii týchto vlastností som venoval celú vyššie uvedenú knihu, z ktorej som pre tento článok vyčlenil tie najtypickejšie. Napriek tomu, že jedná o skrátený a mimoriadne zostručnený sumár, dúfam, že pre čitateľa budú prínosné a dozvie sa informácie, ktoré potrebuje.

Osobnostné charakteristiky

Naša osobnosť je vzorcom relatívne trvalých znakov a vlastností, ktoré vytvárajú jedinečnosť každej osoby. Medzi typické osobnostné znaky nadaných detí sa radia:

  • intelektuálne záujmy – nadané deti sa často zaujímajú o veci, na ktoré bežné deti ešte nestačia alebo ich nezaujímajú. Môžu sa napríklad naučiť čítať už v predškolskom veku alebo sa zaujímať o špecifické témy ako vesmír či politika.
  • perfekcionizmus – tendencia a túžba dosahovať mimoriadne vysoké alebo dokonalé výkony;
  • zmysel pre spravodlivosť a vysoké morálne vedomie – nadané deti častejšie požadujú spravodlivé a férové jednanie či už od svojich rodičov alebo učiteľov.
  • nonkonformita – deti sa vyznačujú menším prispôsobovaním sa prevládajúcim postojom, presvedčeniam a spôsobom správania v sociálnej skupine. Vďaka tomu majú nadané deti omnoho väčší predpoklad pre tvorivosť, inovatívnosť, alebo aj pre problémy v škole.
  • zmysel pre humor – humor je v skutočnosti nezhoda, t.j. očakávame, že sa niečo stane, ale stane sa niečo úplne iné – a to je to, čo robí väčšinu vtipov zábavnými. Na rozpoznanie týchto nezhôd však potrebujeme zodpovedajúce intelektové schopnosti, čo vysvetľuje prečo nadané deti oplývajú zmyslom pre humor.

Emočné charakteristiky

Vo všeobecnosti sa dá povedať, že nadané deti sa vyznačujú citlivejším a vnímavejším prežívaním ako bežné deti. Napriek všeobecne rozšírenému mýtu nadané deti spravidla oplývajú nadpriemernými emočnými kompetenciami:

  • emočná inteligencia – na vysokú emočnú inteligenciu nadaných detí poukázalo množstvo výskumov. Prejavuje sa rozvinutou empatiou či schopnosťou vnímať emócie a potreby druhých.
  • konštruktívne zvládanie stresu – nadané deti vedia v stresujúcich udalostiach voliť adekvátne zvládacie stratégie (plánovanie, analýza problému atď.);
  • hypersenzitivita – nadané deti veľmi intenzívne a senzitívne prežívajú vnútorné a vonkajšie podnety. Opäť sa jedná o charakteristiku, ktorá bola preukázaná mnohými výskumami. Rozlišujeme niekoľko typov hypersenzitivity:
    • psychomotorickú (zvýšená hladina energie, nízka unaviteľnosť),
    • imaginatívnu (zvýšená miera predstavivosti v podobe bohatej fantázie, denného snenia či imaginárnych priateľov),
    • zmyslovú (citlivosť na hluk, pachy, zvuky),
    • emočnú (intenzívne prežívanie udalostí v okolí, dieťa sa môže ľahko naplašiť alebo rozplakať),
    • intelektuálnu (veľká zvedavosť, zvýšený záujem o informácie).

Kognitívne charakteristiky

Jedná sa o vlastnosti nevyhnutné pre vykonávanie rôznych psychických činností, ktoré sú spojené s procesom učenia a riešením problémov (napr. priestorová predstavivosť, pamäť či pozornosť). Skúmanie týchto vlastností patrí k najatraktívnejším témam v psychológii nadania s najdlhšou históriou. Nie je preto v silách žiadneho článku zhrnúť všetky prejavy. Z toho dôvodu ponúkam čitateľovi len vybrané, najtypickejšie prejavy:

  • pamäť a úroveň vedomostí – nadané deti si ľahko zapamätávajú údaje, rýchlejšie sa naučia čítať alebo písať;
  • sebaregulačné procesy – vedomé usmerňovanie vlastných myšlienok, schopností a procesu učenia. Dieťa vie nájsť v danej situácii najlepšiu stratégiu pre dosiahnutie cieľa;
  • rýchlosť myšlienkových procesov – získanie väčšieho množstva informácií v kratšom časovom rozpätí;
  • kategorizácianadaní žiaci ľahšie identifikujú a jednoduchšie vylučujú z riešeného problému irelevantné informácie, vďaka čomu sú schopní nachádzať komplexné riešenia problémov.
  • procedurálne znalostivyjadrujú akým spôsobom osoba využíva svoje vedomosti v praxi.
  • flexibilta – základná zložka tvorivosti. Jedná sa o schopnosť pozerať sa na problém z viacerých hľadísk a nachádzať rôzne východiská.
  • preferovanie komplexnosti/zložitosti – väčší záujem o komplexné a zložité úlohy. Najmä učitelia musia dbať, aby neponúkali nadaným žiakom triviálne úlohy.

 

Autor: psychológ PhDr. PaedDr. Dušan Fábik, PhD., Pražská 11, Bratislava Staré Mesto Facebook: psychologdusanfabik

Zdieľajte

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.