Nočné mory

Nočné mory desia mnohých ľudí a spôsobujú strach už zo samotného spánku.

Nočné mory

Podľa Americkej psychiatrickej asociácie (DSM-V) sú typické nočné mory dlhé, majú prepracované dejové línie, ktoré sa javia reálne a vyvolávajú úzkosť, strach alebo dysforické emócie. Ich obsah je obvykle zameraný na snahu vysporiadať sa alebo vyhnúť sa hroziacemu nebezpečenstvu, ale môže zahŕňať aj iné témy evokujúce negatívne emócie. Po prebudení si jedinec sen dobre pamätá a je schopný ho detailne popísať.

Nočné mory spravidla končia prebudením a rýchlym prechodom do plnej bdelosti, hoci dysforické emócie môžu pretrvávať aj po prebudení a komplikovať opätovné zaspávanie. Pri prebúdzaní sú neraz sprevádzané aj neschopnosťou sa pohnúť (spánková paralýza).

Nočné mory sú typické miernou aktiváciou autonómneho nervového systému zahrňujúce potenie, tachykardiu a zrýchlený dych. Motorické a hlasové prejavy nie sú bežné, pretože v danej fáze spánku (REM) mizne svalový tonus. Reč a prejavy emócií sa manifestujú skôr behom krátkej epizódy v závere nočnej mory.

Diagnostické kritéria – nočné mory

Odborníci rozlišujú tri stupne nočnej mory. Môže sa vyskytovať mierna – v priemere menej než jedna epizóda za týždeň, potom stredne ťažká – jedna alebo viac epizód týždenne, ale menej ako jedna denne a ťažká, ktorá znamená každodenný výskyt epizód. Podľa kritérií Americkej psychiatrickej asociácie musí spĺňať nočná mora tieto diagnostické kritéria:

  1. Opakovaný výskyt predĺžených, extrémne dysforických a dobre zapamätaných snov, ktorých dej obvykle zahŕňa snahy vyhnúť sa ohrozeniu života, bezpečia alebo fyzickej integrity, a ktoré sa spravidla vyskytujú v druhej polovice periódy spánku.
  2. Po prebudení z dysforického sna je jedinec rýchlo bdelý a orientovaný.
  3. Narušenie spánku spôsobuje klinicky významnú nepohodu alebo funkčné narušenie v sociálnej, pracovnej či inej významnej oblasti života.
  4. Príznaky nemožno prisudzovať fyziologickému účinku látok (napr. drogy, lieky).
  5. Súčasný výskyt ďalších psychických a fyzických porúch dostatočne nevysvetľuje prevládajúce sťažnosti na dysforické sny.

Príčiny a liečba

Nočné mory sa môžu objavovať ako následok traumatických udalostí. Funkciou sna je totiž spracovať potlačené, nevyjadrené alebo plne neprežité emócie z bdelého života. Preto, ak človek zažije v bdelom živote traumatickú situáciu, ktorá vyvolala hrôzu, strach či zdesenie, sen sa snaží tieto emócie spracovať, integrovať a začleniť do emočného systému snívajúceho. Pri nočných morách ako následku traumatických udalostí je takmer nevyhnutná psychoterapeutická pomoc. Práve rozhovor s odborníkom môže pomôcť spracovať negatívne emócie, ktoré sa už potom nemusia objavovať a spracúvať v sne.

Ďalšou príčinou je emočné napätie v bdelom živote. Pokiaľ osoba zažíva v bežnom živote mnohé nepríjemné stavy (napr. úzkosť, stres) a nepríjemné negatívne emócie (napr. strach, hnev) je málo pravdepodobné, že sa s nimi dokáže psychika jedinca plne vysporiadať za bdelého stavu. Sen následne tieto emócie a stavy začlení do svojho obsahu a snaží sa o ich spracovanie.

Ľudia však často odmietajú prijať tézu, že za ich nočnými morami je emočné napätie prežívané v bdelosti. Neraz ho totiž tak intenzívne prehliadajú (potláčajú a vytesňujú), že sú schopní sami seba presvedčiť, že v bdelosti nezažívajú nijaký emočný tlak. Aj v tomto prípade však môžu byť efektívne psychoterapeutické sedenia. Úlohou terapeuta je vtedy poodhaliť kľúčový faktor, ktorý ho vytvára a následne pomôcť klientovi v adekvátnejších zvládacích stratégiách.

 

Autor článku Nočné mory: psychológ PhDr. PaedDr. Dušan Fábik, Pražská 11, Bratislava Staré Mesto 81109, web: bratislavapsycholog.sk

Zdieľajte

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.