Dom, vila či zámok majú v našich snoch podľa svetoznámych odborníkov svoj konkrétny význam. V sne symbolizujú nás samých.

Článok je výňatok z vlastnej publikácie Obraz domu v našich snoch.

Dom, jeho časti či iné príbuzné stavby (hotely, vily, zámky) sú trvalou súčasťou našich snov. Zaujímavosťou je, že počas snívania sa stretávame aj v realite s neexistujúcimi či netypickými domami. Niekedy obývame zámky či vily, inokedy tie najodpornejšie chatrče, ktoré nemajú s bdelou realitou nič spoločné. Mnohí autori sú preto presvedčení, že domy v našich snoch majú symbolickú podstatu.

Symbol domu a psychoterapeutické systémy

Predpoklad o obraze domu ako symbole bol zdieľaný mnohými autormi už od moderného výskumu snov a ilustrovaný na nemalom počte snových ukážok. Neprehliadnuteľným faktom zostalo, že symbol domu nesie aj podľa autorov rôznych psychoterapeutických prúdov takmer rovnaký význam. Svetoznámi psychoterapeuti ako Carl Jung, Viktor Frankl, Fritz Perls, Medard Boss, Irvin Yalom atď. považovali dom alebo iné príbuzné stavby za symbol mentálnej reprezentácie snívajúceho, t.j. za symbol samého seba. Pozrime si niektoré ukážky:

Zakladateľ logoterapie, Viktor Frankl (1), popísal sen jednej z jeho pacientiek, ktorej sa snívalo, že vošla do kostola. Kostol bol rozbombardovaný, strecha bola zrútená, len oltár bol neporušený. Nad ňou boli ešte zvyšky strechy, trámy, ktorým hrozilo zrútenie. So strachom utiekla pacientka von. Frankl (1) interpretoval, že rozbombardovaný kostol symbolizuje jej vlastné vnútorné otrasy súvisiace so zážitkami z vojny, ktoré jej otvorili cestu k náboženstvu (symbol oltára). Strach zo zrútenia strechy či trámov je strach z opakovaného zrútenia sa – obava z recidívy. Celý kostol, zrútená strecha či oltár je teda pacientka sama.

Aj v gestalt terapii nájdeme podobné interpretácie. Jej zakladateľ, Fritz Perls (2), vychádzal z presvedčenia, že sen obsahuje mnohé prvky, ktoré sú projekciami, t.j. jednotlivými časťami snívajúceho. Príkladom je sen pacientky o nedostavanom dome so schodiskom bez zábradlia. Perls (2) v tomto prípade predpokladal, že sa jedná projekciu snívajúcej a „tým nedostavaným domom je ona sama“. V predstavách si pacientka uvedomuje, že svoj „dom“ potrebuje mať teplejší, svetlejší, mäkší. Potrebuje koberce, záclony, kúrenie atď. Má síce pevné základy a štruktúru, ale chýba jej teplo a farby. Môžeme tu vidieť, že obraz nedostavaného domu symbolizuje chýbajúce a strádajúce súčasti samej pacientky.

Spomeňme aj súčasníka Irvina Yaloma (3), predstaviteľa existenciálnej psychoterapie, ktorú vymedzuje ako dynamický terapeutický prístup zameraný na témy vyplývajúce z našej existencie. V danej publikácii predkladá sen 40-ročného muža trúchliaceho od smrti svojej manželky. Pacient sa v sne nachádza v letnom domčeku z trávnatou strechou, z ktorej vyrastá cyprus. Strom je krásny, ale ohrozuje dom, a pacient je nútený ho zoťať. Yalom (3) objasňuje, že „nie je neobvyklé, aby bol v snoch ľudský život predstavovaný domom“. Ďalej dodáva, že rovnako ako 4-ročný žiaľ z manželkinej smrti ohrozuje snívajúceho, takisto cyprus ohrozuje dom, teda pacienta samého. Predpokladá, že záchrana domu pred cyprusom a jeho vyťatie symbolizuje odpútanie sa od smrti manželky. Spomenúť možno aj vlastnú ukážku.

Dom v našich snoch symbolizuje naše vnútorné rozpoloženie, naše prežívanie, náš aktuálny stav.

Kazuistika

Sen pochádza od 34-ročnej klientky. Objavil sa v rámci dlhodobej psychologickej spolupráce.

S priateľom sme mali prenajatý jeden starý dom. V dome boli aj iní podnájomníci a my sme bývali v jednej časti. Ten dom bol ale dosť netypický na bývanie. Sčasti bol kamenný, pôsobil ako horská chata, bol robustný. Bol umiestnený na samote, pri hore. My sme bývali v jednej studenej miestnosti. V nej boli počítače, vyzerala ako kancelárska miestnosť. Mala veľké okná, z ktorých bolo vidieť ulicu. Túto izbu sme si vybrali schválne, aby sme boli chránení od ostatných bývajúcich nakazených koronavírusom. Izbu sme sa snažili zútulniť.

Na začiatku analýzy bola klientka vyzvaná, aby skúsila popísať snový dom, povedať aký je, alebo mu priradiť určité charakteristiky. Na podklade vyššie uvedených poznatkov sme predpokladali, že opis domu bude zrkadliť vlastný vnútorný svet klientky. Jej prvé myšlienky viedli k tomu, že dom bol zdevastovaný a dehonestovaný tým ako vyzerá. Po ďalších doplňujúcich otázkach na fantázie o starom dome, ktorými sme chceli podnietiť ďalšie odpovede boli pomenované až ľudské pocity. Dom bol označený ako smutný, so zašlou slávou a chýbajúcim uznaním. V minulosti bol luxusný, majestátny, žiadaný.

Následná interpretácia bola krátka. Položili sme jednoduchú otázku: Cítite sa niekedy podobne ako ten dom… dehonestovaná, neocenená? V očiach klientky bolo vidieť prekvapenie, jej vhľad prišiel okamžite a snívajúca tieto pocity vo svojom živote skutočne rozpoznala. Z následného rozhovoru vyplynulo, že rovnako ako sa v priebehu času menil dom z luxusného a majestátneho na zdevastovaný a dehonestovaný, tak sa menilo aj sebapoňatie snívajúcej. Vo fázach života, kedy ju nezaťažovali nijaké psychické ťažkosti rada ohurovala druhých ľudí, získavala veľa ocenenia a pochvaly. Cítila sa ocenená a úžasná. Jej sebapoňatie bolo luxusné a majestátne. Pracovné neúspechy však spôsobili ranu v jej sebapoňatí, ktoré zostalo zdevastované a zdehonestované. Veľkoleposť a majestátnosť, ktorú snívajúca prežívala sa stala minulosťou – stala sa zašlou slávou. Ako povedala pri popise domu: to úžasné zostalo prázdne.

Záver

Predložené ukážky nám naznačili, že obraz domu ako symbol sebapoňatia môže byť relevantný koncept pre prácu so snami. Stotožňujeme sa preto so spomínanými autormi ako Frankl, Perls, Yalom, a mnohými ďalšími ako Jung, Boss, Ellisová, Westová, Kastová, ktorí ponímajú dom ako súčasť snívajúceho. Predpokladáme, že tieto závery môžu poslúžiť mnohým psychológom a psychoterapeutom v praxi, či pomôcť vlastnej sebaanalýze a rastu osobnosti.

V tejto časti by sme ešte upozornili a zdôraznili, že sebapoňatie človeka môže byť znázornené aj inými stavbami ako domami. Príkladom je opísaný sen od Viktora Frankla (1), v ktorom sa snívajúca nachádzala v kostole. Zničený kostol takisto symbolizuje mentálnu reprezentáciu samej snívajúcej. Rozdielom oproti domu je v týchto prípadoch zväčša špecifická charakteristika toho ktorého priestoru, ktorá sa odráža aj v sebapoňatí klienta. V prípade predloženého príkladu od Frankla značil kostol v kontexte sebapoňatia pacientky náboženskú tému.

Zdroje:

(1) Frankl, V. (2005). Neuvedomený Boh. Psychoterapia a náboženstvo. Bratislava: Lúč. (2) Perls, F. (1996). Gestalt terapie doslova. Votobia. (3) Yalom, I. (2012). Chvála psychoterapie: otevřený dopis nové generace psychoterapeutu a jejich pacientu. Praha: Portál.

Autor: psychológ PhDr. PaedDr. Dušan Fábik, PhD., Drieňová 34, Bratislava  Facebook: psychologdusanfabik