Prekognitívne sny. Predpovedajú budúcnosť?

Výskumy tvrdia jedno. Prekognitívne sny sa dajú vysvetliť.Prekognitívne sny

Aké sú to prekognitívne sny?

Prekognitívne sny obsahujú obrazy o určitej nadchádzajúcej budúcej udalosti, ktorá v čase sna ešte nenastala.  Zjednodušene sa preto popisujú ako sny, ktoré predpovedajú budúcnosť. Nie však každý sen, pri ktorom osoba konštatuje, že jej odhalil budúcnosť je prekognitívny.  Až pokiaľ sen napĺňa tieto kritériá, je považovaný za prekognitívny:

  • zaznamenanie sna – sen musí byť zapísaný alebo aspoň prerozprávaný snívajúcim ešte pred udalosťou v bdelom živote. Takto sa zabráni, aby si snívajúci po udalosti v reálnom živote nevedomo prispôsoboval obsah svojho sna na obraz reality.
  • pasivita snívajúceho – naplnenie obrazov budúcnosti zo sna nemôže závisieť od snívajúcej osoby.
  • detaily sna – sen musí obsahovať dostatok podrobností. Pri všeobecných snoch (napr. padlo lietadlo) sa nedá vylúčiť vplyv náhody.
  • absencia poznatkov – pri prekongnitívnych snoch musí byť vylúčený vplyv skutočných poznatkov z bdelého života. Pokiaľ napr. snívajúca osoba vie, že matka jeho kamaráta trpí vážnou chorobou (ktorá môže ale nemusí končiť úmrtím) nemôžeme považovať sen o jej smrti za prekognitívny, hoci by žena skonala aj v bdelom živote.
  • nezávislosť od iných faktorov – výskyt prekognitívneho snu nemôžu vysvetliť telepatické vplyvy. (1)

Môžu sny veštiť budúcnosť?

Prekognítívne sny sa dokumentujú u ľudí naprieč mnohými storočiami. Jedným z najstarších je prípad faraónovho sna v Biblii, v ktorom sedem vychudnutých a ošarpaných kráv zožralo sedem tučných a pekných kráv. Na tento sen nazerala Biblia a Jozef, ktorý faraónovi vykladal sen ako upozornenie Boha, že po siedmich rokoch hojnosti príde na Egypt sedem rokov hladu. Známi sú aj niektorí dobyvatelia (napr. Hannibal), ktorí na svojich snoch založili svoju vojnovú stratégiu. Prekognitívne sny však nie sú záležitosťou len dávnej minulosti.

Aj švajčiarsky psychoanalytik C. Jung opísal vo svojich prácach mnohé sny, ktorým prisudzoval prekognitívnu hodnotu. V životopisnom diele (6) napríklad uviedol sen, ktorý sa mu sníval v lete v roku 1914 pred začiatkom 1. svetovej vojny: „…roku 1914 sa mi v sne trikrát opakovane zdalo, že uprostred leta prepukla arktická zima a zem tuhne v ľad…bol som pripravený na to, že sa niečo stane, lebo takéto vízie a sny sú osudové„. Aj v dielach mnohých spisovateľov, príbehoch mnohých cestovateľov, ale aj zážitkoch bežných ľudí sa môžeme opakovane stretávať s presvedčením a vierou v prekognitívne snívanie. Môžu teda sny skutočne predpovedať budúcnosť. Moja odpoveď je krátka. Pravdepodobne nie. Výskumníci totiž nachádzajú mnohé dôkazy, ktorými sú schopní vysvetliť prekognitívne sny. Teórie obsahujú štyri základné okruhy:

Náhoda

Možným spôsobom ako interpretovať prekognitívne sny je náhoda. Existuje zákon veľkých čísel, ktorý tvrdí, že pri dostatočne veľkom súbore sa situácie a udalosti, ktoré sa javia ako výnimočné stávajú relatívne bežné. Každý deň sníva 7,5 miliardy ľudí. Jeden sen môže obsahovať aj 11 rôznym tém (2), pričom v priebehu noci máme niekoľko snov. Preto, ak sa napríklad sníva len jednému z milióna ľudí o havárií lietadla tak pri počte 7,5 miliardy môžu mať nasledujúci deň stotisíce ľudí dojem, že predpovedajú budúcnosť. Ak sen považujeme za prediktívny aj po niekoľkých dňoch, po ktorých nasleduje udalosť zo sna, tak až milióny ľudí môžu svoj sen považovať za prekognitívny.

Podvedomé vnímanie

Ľudia snívajú o budúcej udalosti, ktorá vyplýva z podvedomo vnímaných údajov. C. Jung (3) napríklad opísal muža, ktorý mal opakované sny, kde sa jeho manželka správala nemravným spôsobom (bližšie Jung nešpecifikoval). Jednalo sa o správanie, ktoré si muž nevedel absolútne pripustiť alebo stotožniť so svojou ženou. Keď však muž začal svoju partnerku viac sledovať, zistil na svoje nešťastie, že aj v reálnom živote prejavuje podobné správanie. Môžeme sa domnievať, že muž v priebehu bdelého dňa mohol vnímať určité vodítka (napr. zmena správania manželky, neskoršie príchody domov), ktoré však boli mužom okamžite vytesňované, a preto neuvedomené. Sen však tieto nespracované emócie a obavy okamžite začlenil do snových obsahov, čo viedlo k predpokladu a neskôr aj „potvrdeniu“, že sa jedná o prekognitívny sen.

Špecifické spánkové štádiá

Výskumy (4) preukázali, že skoré a neskoré štádiá spánku pred prebudím sú náchylné pre prepúšťanie vonkajších stimulov do sna. Ak teda človek zadrieme pri televízii existuje väčšia šanca, že sen začlení do svojho obsahu počutý materiál, čo môže snívajúci po zobudení a zoznámení sa s novými informáciami o svete pomocou iného médiá prežívať ako prekognitívny sen.

Osobnostné aspekty

Jedným z osobnostných faktorov môžu byť paranormálne presvedčenia ľudí, ktoré vyplývajú z tendencie spájať nesúvisiace udalosti. Výskumníci (5) vyzvali účastníkov, aby našli vzťah medzi náhodne spárovanými spravodajskými článkami a snom. Ako sa predpokladalo, schopnosť nájsť podobnosti a vzťahy medzi snami a spravodajskými udalosťami je vo vzťahu s paranormálnymi presvedčeniami a vierou vo svoje prekognitívne sny.

Selektívna zameranosť

Ľudská pamäť má tendenciu si zapamätať tie prípady, kedy bol predpoklad pravdivý a podceňovať a zabúdať na prípady, kedy bol predpoklad nesprávny. Bežne sa stáva, že ľudia spomínajú pomerne vysokú frekvenciu svojich prekognitívnych snoch, ale pri bližšej analýze alebo výskumoch sa ich tvrdenia nepotvrdzujú.

Fakty a dojmy

Celkovo vidíme, že existuje veľa odborných pohľadov, ktoré sú schopné prijateľne vysvetliť prekognitívne snívanie. Na základe uvedených údajov môžeme uvažovať, že prekognitívne sny sú častejšie predstavy ľudí než solídne potvrdený vedecký fakt.  Ak vás článok zaujal môžete si prečítať jeho plnú verziu TU.

 

Autor: psychológ PhDr. PaedDr. Dušan Fábik, Grösslingova 4, Bratislava Staré Mesto 81109, web: bratislavapsycholog.sk

Zdroje

(1) Bender, H. (1966). The Gotenhafen case of correspondence between dreams and future events: A study of motivation. (2) Yu, C.K.-C. (2016). We dream typical themes every single night. (3) Jung, C. (2017). Výbor z díla I. – Základní otázky analytické psychologie a psychoterapie v praxi. (4) Hoelscher, T.J., (1981). Incorporation of concern-and nonconcern-related verbal stimuli into dream content. (5) Watt, C. (2014). Psychological factors in precognitive dream experiences: The role of paranormal belief, selective recall and propensity to find correspondences. (6) Jaffé, A. (2015). Vzpomínky/Sny/Myšlenky.

Zdieľajte

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.