Panická porucha patrí medzi najčastejšie úzkostné poruchy. Neraz sa svojimi telesnými príznakmi podobá na infarkt myokardu.
Panická porucha sa podľa Americkej psychiatrickej asociácie (DSM-5) radí medzi úzkostné poruchy. Pokiaľ porucha nie je liečená, priebeh je obvykle chronický, so slabnúcimi a silnejúcimi prejavmi. Typicky priebeh panickej poruchy je komplikovaný radou ďalších porúch, napríklad depresívnymi poruchami, depersonalizáciou či poruchami užívania škodlivých látok. Hoci v detskom veku je panická porucha vzácnejšia, prvé prejavy „obdobia strachu“ sa často nachádzajú práve v detstve. Diagnostika panickej poruchy je založená na niekoľkých základných kritériách:
Diagnostické kritériá
Prvotné kritérium spočíva v tom, že ťažkosti nemožno pripísať fyziologickým účinkom látok (napr. drogy, lieky), somatickému ochoreniu ani iným duševným ťažkostiam. Základné kritérium potom spočíva v neočakávaných panických atakoch, čo znamená náhly záchvat intenzívneho strachu alebo intenzívnej nepohody. Svojho maxima dosiahne behom niekoľkých minút. Aby sa dalo uvažovať o panickom ataku musí prejav spĺňať aspoň štyri či viac z nasledujúcich symptómov:
- palpitácia (búšenie srdca) alebo zrýchlený srdečný tep,
- potenie,
- tras alebo chvenie,
- pocity nedostatočnosti dychu,
- pocity dusenia,
- bolesť alebo nepríjemný pocit na hrudi,
- žalúdočná nevoľnosť,
- pocit závratu alebo mdloby,
- zimnica alebo návaly tepla,
- parestézie (brnenie),
- derealizácia (pocit neskutočnosti) alebo depersonalizácia (odtrhnutosť od samého seba),
- strach jedinca, že sa zblázni či stratí kontrolu,
- strach zo smrti.
Americká psychiatrická asociácia uvádza ako posledné kritérium panickej poruchy fakt, že samotná panická ataka mala v priebehu 1 mesiaca aspoň jeden z nasledovných príznakov: buď pretrvávajúca starosť či obava ohľadom ďalších panických atakov alebo ich následkov (napr. strata kontroly, infarkt myokardu) alebo zmena v správaní, vzťahujúca sa k atakám (napr. plánovité správanie za účelom vyhnutiu sa panickej atake).
Pridružené znaky
Jeden z typov panickej ataky je nočná panická ataka (napr. prebudenie zo spánku v stave paniky). V USA je odhadované, že tento typ panickej ataky sa objaví minimálne raz u zhruba jednej štvrtiny až jednej tretiny jedincov s panickou poruchou, z ktorých väčšina zažíva tiež denné ataky. Okrem obáv z panických aták a ich dôsledkov zažíva mnoho jedincov s panickou poruchou tiež pocity úzkosti, ktoré sa vzťahujú aj k ďalším obavám o telesné a duševné zdravie. Napríklad jedinci s panickou poruchou často očakávajú katastrofický záver mierneho telesného symptómu či vedľajšieho účinku liekov (napr. sa domnievajú, že môžu mať srdcové ochorenie alebo, že bolesť značí prítomnosť mozgového nádoru).
Taktiež sa môžu vyskytnúť obavy týkajúce sa ich schopnosti plniť bežné povinnosti či zvládnuť denné stresory, objavuje sa excesívne užívanie látok (napr. predpísaných liekov či ilegálnych drog) za účelom kontroly panických aták či extrémne správanie cielené na kontrolovanie panických aták (napr. prísne kontrolovanie príjmu jedla alebo vyhýbanie sa konkrétnym potravinám z obavy o možné vyvolanie telesných symptómov).
Panická porucha a liečba
Podobne ako aj pri iných ťažkostiach, účinná býva liečba psychofarmakami v kombinácii so psychoterapiou. Psychodynamická psychoterapia (jedna z foriem psychoanalýzy) uvažuje, že panickú poruchu spôsobujú naše potláčané a neprežité emócie, napríklad hnevu, strachu či smútku. Ich prehliadaním človek stráca sám seba a koná v nesúlade so svojím skutočným vnútorným presvedčením a prežívaním. Cieľom je preto spoznať emócie a myšlienky klienta, ktoré sú zadržiavané a potláčané vo vnútri a spôsobujú pocity napätia a až fyzického ohrozenia (zo straty seba samého). Odhalením potrieb a skutočných emócií klienta, ich prijatím a adekvátnymi krokmi sa zníži aj tenzia.
Mnohí ľudia sa zdráhajú prijať predstavu, že za panickou poruchou alebo za všebecnou úzkosťou môže byť emočné prežívanie. Neraz pritom odkazujú na odbornú literatúru, ktorá spája úzkosť s biochemickými procesmi v mozgu. Treba povedať, že výskum skutočne preukázal hormonálne odlišnosti u ľudí s úzkosťou, avšak dá sa predpokladať, že sú to práve dlhodobo nahromadené emócie, ktoré spôsobujú dané hormonálne odchýlky.
Môžeme si to priblížiť na príklade keď si ide osoba zabehať. Pri behu sa uvoľní telo aj myseľ a organizmus vyplaví hormóny šťastia (napr. serotonín). Deje sa to však aj naopak. Pokiaľ je telo napäté z nahromadených emócií nie je schopné vyplavovať hormóny šťastia. V prvom rade je preto dôležité uvoľniť emočné prežívanie klienta, aby sa vytvoril priestor pre adekvátne hormonálne stavy. Bez tohto uvoľnenia sa stáva beh, prechádzka, práca alebo akákoľvek iná aktivita len krátkodobou úľavou pred prežívanou úzkosťou, ktorá krátkodobo pomôže vyplaviť serotonín.
Oproti tomu, iná forma psychoterapie, a to kognitívne behaviorálna, sa sústredí len na daný panický prejav a nehľadá príčinu v emočnom prežívaní. Jej cieľom je nácvik zvládania úzkostných prejavov a myšlienok. Nevýhodou však zostáva, že podstata panických atakov je neodhalená a naďalej skrytá, čo môže v budúcnosti spustiť iné psychické problémy. Obidve formy psychoterapie však majú svoje miesto a je na samom klientovi, ktorý spôsob „psychoterapeutickej cesty“ mu viac vyhovuje.
Autor: psychológ PhDr. PaedDr. Dušan Fábik, PhD., Drieňová 34, Bratislava Facebook: psychologdusanfabik
Dlho som si myslela, že som astmatička, nakoľko som pred 2O rokmi bola liečená vo Vysokých Tatrách ako pacientka s bronchitídou…Po ťažkom prekonaní Covicu / 23.9.22/ podotýkam som 3 x očkovaná Pfajzerom /sa mi opakovane vracala laryngytída, dráždivý kašeľ a v pravidelných 3 mesačných intervaloch som mala zápaly priedušiek….skončila som na urgente v BB pre dusenie a pálenie na hrudi….
Lekár mi oznámil, že RTG pľúc je v úplnom poriadku a príčinu musíme hľadať inde- pálenie! zdurená ústna dutina citlivá na slané a kyslé…. povedala som, že pri poslednom sone mi bola zistená Haátova hernia…. a to je pravdepodobne dôsledok všetkých komplikácií- žalúdočná kyseliana. To už ale patrí do kompetencií gastroenterológa. Ostatné príznaky pripisoval “ panickému ataku“….aký je prosím Váš názor?
Dobrý deň prajem,
mrzia ma ťažkosti, ktorými si prechádzate a skutočne by som Vám rád pomohol. Žiaľ, nie je v mojej kompetencii a ani pri najlepšej vôli nie som schopný komentovať medicínske závery. Naozaj si nedovolím potvrdiť ani vyvrátiť stanovený záver.
Za porozumenie Vám ďakujem.
S pozdravom, Dušan Fábik
Dobry den,
Mavam pravidelne panicke ataky, alebo mam nieco so srdcom? Mala som niekolko vysetreni ktore potvrdili, ze srdce je ok. Ale kazdu chvilu sa mi vracia do tela slabost, stupa mi tlak krvi, citim sa velmi zle. Dostala som lieky pritu depresii ale pomahaju velmi, neviem co robit
Chcela som napisat, ze mi tueto lieky nepomahaju velmi. Pri atakoch mam sucho v ustach, chvenie v tele.
Dobrý deň prajem,
mrzia ma starosti a obavy, ktoré zažívate. Pokiaľ lekárske vyšetrenia preukázali, že ste fyzicky v poriadku, je pravdepodobné, že sú ťažkosti podmienené psychologicky. Ak cítite, že lieky nie sú účinné, jednoznačne s tým oboznámte svojho ošetrujúceho lekára. Verím, že nájde riešenie pre túto situáciu.
Držím palce, nech sa máte čím skôr lepšie.
S pozdravom, Dušan Fábik
Dobry den, diagnostikovali mi PP cca 7 rokov dozadu. Tri roky spatne som zacala normalne existovat, bez tabletiek a zila som normalny zivot, bolo to fantasticke. No v poslednej dobe som znova zacala mat panicke ataky. Mala som uz vsetky mozne priznaky, za tie 4 prve roky som mala kazdy jeden, takze samotny atak s priznakom ma vobec netrapi. Viem ich rozlisit. Avsak to, co ma trapi je, ze ataky prichadzaju po tychto situaciach: zacala som stracat koncentraciu, zabúdať, cítim sa zmatena. Stalo sa mi, ze som nevedela pomenovat predmety, ktore som drzala v rukach, nevedela som, co mam robit v potravinach, nevedela som si zalozit pribor, stratila som pojem o case….atd. Chcem sa len spytat, ci aj toto su priznaky PP? Nikde som take nenasla uvedene, nikto mi nevie povedat.
Dakujem
Dobrý deň prajem,
ďakujem za Vašu otázku. Dané symptómy ako zabúdanie, zmätenosť či neschopnosť pomenovať predmety by som nepovažoval za príznak panickej poruchy. Zodpovednú odpoveď Vám môže dať až ošetrujúci lekár, u ktorého by ste podstúpili diagnostiku. Určite by som diagnostiku odporučil, aby ste nemuseli zažívať podobné, nepríjemné stavy.
Držím palce a prajem pekný deň.
S pozdravom, Dušan Fábik
Dobrý deň, chcel by som vás poprosiť o radu.
Mám 24 r. a od jesene 2022 mám diagnostikovanú Tetániu. Najprv som sa deň, čo deň trápil závratmi, únavou, zlým psychickým stavom a bál sa ďalšieho večera (nakoľko vždy mi prišlo nevoľno večer…) doslova som sa bál ďalšej noci, nakoľko okrem klasického závratu: slabosť, extrémna únava, búšenie srdca, nervozita, nepokoj, pocit nepokojných končatín, doslova pocit na zbláznenie, či bolesť chrbtice a pri silnom nádychu pocit, pri ktorom cítim tento nádych v rukách – ťažko povedať, či to bolia cievy, žily, alebo svaly. Okolo 16-17 hodiny extrémna únava a to aj vtedy, keď sa dobre vyspím a cítim sa sviežo, no len čo vstanem a urobím jednu činnosť, už už zívam. Je to naozaj nepríjemné, unavujúce a obmedzujúce. Pocit búšenia srdca som sa už naučil ako tak ovládať…, no pocit únavy, stresu, či nervozity so závratmi nie.. vždy keď to na mňa večer ide siaham po Magnosolve a pomôže to stlmiť. No častokrát je závrat tak silný, že únava a dozvuky cítim aj na druhý deň a následne sa cítim slabo, pripomínajúc pocit chrípky… . Taktiež veľmi nepríjemne je, keď sa neviem nadýchnuť a pri závrate má chytí panika a nával chladu, no zároveň ho strieda nával tepla. Nemôže sa ma nikto dotýkať, pretože ľudské teplo mi nerobí pri závrate dobre a zhoršuje situáciu. Cítim sa naozaj už za ten 1,5 roka vyčerpane… beriem denne aj tabletkovú formu magnezia, déčka, vápnik, ginko, či zínok… no keď mám závrat, tak ho proste mám so všetkým všudy… vyhorel som v práci, som doma už 4 mesiac na PN, mám momentálne kľud. Aj doma mám kľud, harmónicky vzťah a proste stres mám stále a závraty tiež. Niektoré noci sú dokonca také, že ma závrat chytí počas spánku, najprv blúznenie, chaos, panika a potom sa prebudím a zvyšok už klasický závrat. Opäť siaham po horčíku. Zaujímavé je, že krče už nemávam, no všetko ostatné žiaľ, áno. Robili mi aj rozbor krvi, výsledky som mal vynikajúce, robili mi aj magnetickú mozgu – tiež dobre dopadla, test na tetaniu – tento vyšiel hneď do minuty vysoko pozitívny. Začal som následne navštevovať aj psychiatričku, ktorá mi predpísala antidepresíva a magnezium. Antidepresíva som vysadil, pretože mi nerobili dobre a cítili som sa s nimi rovnako ako aj bez nich a to aj po pol roku liečby. Ako ďalej? Myslite si, že si mám dať opat vyšetriť krv? Je podľa vás ten popis čo popisujem aj s tými žilami, alebo ako to nazvať, či únavou typicky pre tetaniu / panicku poruchu? Čo keď je spúšťač inde a neviem o tom..? Lekár mi povedal, že to nie je smrtelne, no nie je vôbec nič prijemne a nádej, že celá tetania, či panická porucha odídu, je v nedohľadne… ďakujem za radu.
Dobrý deň prajem,
ďakujem za dôveru, s ktorou sa na mňa obraciate. Som presvedčený, že treba o tom komunikovať s Vašou ošetrujúcou lekárkou (psychiatričkou), ako sa cítite, a že necítite zmenu pri používaní antidepresív. Solídny lekár bude určite spolu s Vami hľadať riešenie, aby Vám bolo lepšie. Myslím, že ďalšie vyšetrenia nemusíte podstúpiť.
Držím palce a prajem pekný deň.
S pozdravom, Dušan Fábik
Dobry den,moj manzel sa lieci skoro rok na uzkost,depresiu a panicke ataky bere antidepresiva rano,vecer a vypadalo to s n8m uz v pohode ale prestal byt stastny a stale sa boji ze sa uz nikdy nevylieci a nebude taky ako predtym.Ale co ma trapi najviac jw to ze je vnposlednej dobe vybusny a agresivny a par krat ma aj zbil.Moja otazka preto je ako sa mam k tomu postavit,lebo on sa schovava tymi bitkami za chorobu ale ja to nechcem akceptovat i ked sme spolu vela rokov.Dakujem
Dobrý deň prajem,
je dôležité zohľadniť zdravotný stav Vášho manžela, ale podľa toho čo píšete by som odporučil zaujať pevný, rázny postoj. Zdravotné ťažkosti nemôžu byť zdôvodnením pre násilie.
Držím palce.
S pozdravom, Dušan Fábik
Dobrý deň, zistila som, že keď sa ukáže panický atak či úzkosť, je to vždy v období, kedy som emočne „na hojdačke“ – či už kvôli vzťahom,kvôli práci, kvôli stresu atď, vždy je to vnútorná nepohoda. Logicky si uvedomujem, že to prejde a neumriem (už pred pár rokmi som bola u DR a všetky vyšetrenia boli v poriadku,srdce zdravé,tlak tiež atď) a je to len chvíľkové, ale vždy sa skôr bojím toho, keď to príde (lebo je to samozrejme nepríjemná situácia) a viac mám z toho strach čo budem prežívať a o to viac sa bojím zostať sama napr.doma, bojiím sa toho neznámeho aké to bude ďalší raz, či mi bude rovnako búšiť srdce,či to zvládnem..dá sa s tym prosim niečo robiť? ako prekonat strach z niecoho co mozno ani nepride? dakujem za radu…
Dobrý večer prajem,
rád by som Vám pomohol, ale vnímam, že Váš strach má racionálny základ. Bojíte sa, že budete opäť v nepríjemnej situácii, ktorú ste už zažili. Je veľmi ťažké neprežívať strach z niečoho nepríjemného. Určite by som Vám odporučil sa skôr zamerať na to, aby ste boli zastabilizovanejšia vo vzťahoch či v práci a nemuseli byť ako „na hojdačke“. Tým pádom by ste sa mohli vyhnúť panickým atakom.
Pekný večer.
S pozdravom, Dušan Fábik