Úzkostné poruchy – príznaky a liečba

Poznáme až 9 typov úzkosti, napr. panickú poruchu, sociofóbiu alebo agorafóbiu. Pomáha najmä psychoterapia.

Úzkostné poruchy

Medzi úzkostné poruchy patria poruchy, ktoré zdieľajú znaky nadmernej úzkosti. Obyčajne je úzkosť spájaná s napätím vo svaloch a ostražitosťou, prípravou na budúce nebezpečenstvo a opatrným či vyhýbavým správaním. Úzkosť sa líši od strachu tým, že strach je emočnou odpoveďou na skutočnú a bezprostrednú hrozbu, zatiaľ čo úzkosť je anticipácia budúcej hrozby. Mnoho úzkostí vzniká v detstve, a pokiaľ nie sú liečené, majú tendenciu pretrvávať.

Úzkostné poruchy – príznaky

Úzkosti sa od seba navzájom líšia podľa subjektu alebo situácie, ktorá vyvoláva strach, úzkosť alebo vyhýbavé správanie. Americká psychiatrická asociácia (DSM-V) vyčlenila niekoľko typov úzkostných porúch:

  • separačná úzkosť – jedinec sa obáva alebo pociťuje úzkosť z možnosti odlúčenia od osôb, s ktorými má emočné puto, a to vo veku, ktorý takémuto strachu zo separácie vývinovo neodpovedá. Nie je ochotný sa od tejto osoby vzdialiť, trpí nočnými morami a fyzickými symptómami nepohody.
  • selektívny mutizmus – zlyhávanie hovoreného prejavu v sociálnych situáciách, v ktorých sa očakáva, že jedinec hovoriť bude (napr. v škole), hoci tento jedinec za iných okolností bežne rozpráva.
  • fóbie – prežívanie strachu, úzkostí a vyhýbanie sa určitým predmetom alebo konkrétnym situáciám. Toto prežívanie je takmer okamžite vyvolané situáciou, ktorá fóbiu podmieňuje, a to do takej miery, ktorá je nadmerná a nezodpovedá reálnemu nebezpečenstvu.
  • sociálna úzkostná porucha (sociofóbia) – jedinec pociťuje strach či úzkosť alebo sa vyhýba sociálnym interakciám a situáciám, ktoré so sebou prinášajú možnosť, že bude pozorovaný. To zahŕňa sociálne interakcie, ako sú stretnutia s neznámymi ľuďmi, situácie, kedy môže byť jedinec pozorovaný pri jedle alebo pití, a situácie, v ktorých vystupuje pred ľuďmi.
  • panická porucha – jedinec zažíva nečakané panické ataky, čo sú náhle záchvaty intenzívneho strachu alebo znepokojenia, ktoré dosahujú vrchol v priebehu minút a sú sprevádzané fyzickými alebo kognitívnymi symptómami (pocity dusenia, tras, potenie, bolesť na hrudi, nevoľnosť atď.). Panické ataky môžu byť očakávané ako reakcia na predmet alebo situáciu, ktoré obvykle vyvolávajú strach alebo neočakávané, a potom ide o paniku bez zjavnej príčiny.
  • agorafóbia – úzkosť, ktorá sa objavuje v špecifických situáciách: pri používaní verejnej dopravy, pobyt v otvorených alebo uzatvorených priestoroch, státie vo fronte či v dave. Jedinci sa vyhýbajú týmto situáciám kvôli strachu, že by mohol byť obtiažny útek alebo by v prípade nástupu symptómov pripomínajúcich paniku, nebola dostupná pomoc.
  • generalizovaná úzkostná porucha – stála a nadmerná úzkosť a obavy z mnohých rôznych oblastí vrátane pracovného a školského výkonu. Naviac jedinec prežíva telesné symptómy ako je nekľud, napätie či nervozita, iritabilita a poruchy spánku.
  • úzkostná porucha vyvolaná užívaním látok/liekov – úzkosť ako dôsledok intoxikácie, odvykacieho stavu alebo užívania lieku.
  • úzkostná porucha spôsobená iným somatickým ochorením – úzkosti sú fyziologickým dôsledkom iného somatického ochorenia.

Hoci každý typ úzkosti má svoje špecifiká a jedinečné prejavy, existujú aj spoločné črty. Typické sú najmä úzkostné (panické) ataky. Pokiaľ osoba pocíti štyri alebo viac z nižšie uvedených symptómov v priebehu niekoľkých minút, môžeme hovoriť o panickom ataku:

  1. palpitácia (búšenie srdca) alebo zrýchlený srdečný tep,
  2. potenie,
  3. tras alebo chvenie,
  4. pocity nedostatočnosti dychu,
  5. pocity dusenia,
  6. bolesť alebo nepríjemný pocit na hrudi,
  7. žalúdočná nevoľnosť,
  8. pocit závratu alebo mdloby,
  9. zimnica alebo návaly tepla,
  10. parestézie (brnenie),
  11. derealizácia (pocit neskutočnosti) alebo depersonalizácia (odtrhnutosť od samého seba),
  12. strach jedinca, že sa zblázni či stratí kontrolu,
  13. strach zo smrti.

Úzkostné poruchy – liečba

Úzkosť ako taká je telesná skúsenosť (búšenie srdca, bolesti brucha či hlavy, tras atď), ktorá nevzniká ani sa bežne neobjavuje bez príčiny. Úzkosť alebo napätie vzniká ako dôsledok množstva nahromadených emócií, ktoré však zostali nevyjadrené vo vnútri človeka. Vzhľadom na fakt, že zostali len vo vnútri a nemali možnosť sa ventilovať do vonkajšieho prostredia, spôsobujú u človeka napätie, úzkosť a viaceré fyzické prejavy.

Úzkosť sa môže liečiť psychofarmakami, avšak pri miernejších formách úzkosti odporúčame najmä psychoterapeutické pôsobenie. Úlohou psychoterapeuta, špecificky psychodynamického psychoterapeuta, je pochopiť, čo skutočne zapríčiňuje úzkosť klienta (psychofarmaká obyčajne len blokujú prežívanie úzkosti). Psychodynamická psychoterapia sa preto orientuje na poznanie emočného prežívania, ktoré u klienta spôsobuje napätie, tras či ťažkosti s dýchaním, teda úzkosť. Pomáha klientom uvedomovať si a tolerovať komplexné a bohaté emočné prežívanie, ktoré vo výsledku znižuje prežívanú úzkosť. Sám klient však musí byť ochotný otvorene rozprávať o svojich myšlienkach a emočných zážitkoch. Vtedy môže byť psychoterapia úspešná a klientovi sa značne zlepšiť kvalita života.

Najznámejší obraz Edvarda Muncha (1863-1944) s názvom Výkrik, ktorého témou je úzkosť. Patrí k najznámejším obrazom na svete.

 

Autor článku Úzkostné poruchy: psychológ PhDr. PaedDr. Dušan Fábik, Grösslingova 4, Bratislava Staré Mesto 81109, web: bratislavapsycholog.sk

Zdieľajte

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.