Depersonalizácia a derealizácia

Depersonalizácia a derealizácia znamená odosobnenie sa od svojej osobnosti, myšlienok a emócií, najčastejšie v stresovom období.

depersonalizácia a derealizácia

Depersonalizácia

Depersonalizácia je definovaná podľa Americkej Psychiatrickej Asociácie (DSM-V) ako zážitok neskutočnosti a odlúčenia od seba samého. Osoba sa môže cítiť izolovaná od svojho vlastného bytia (napr. nie som nikto, nemám žiadne ja), pocitov (napr. viem, že mám nejaké pocity, ale necítim ich), myšlienok (napr. moje myšlienky sa nezdajú ako moje) alebo celého tela (zmeny v pociťovaní hladu, dotykov, hlasu). Vyskytnúť sa môžu dokonca mimotelové zážitky, keď jedna časť osobnosti pozoruje druhú, jej myšlienky, pocity alebo telo.

Derealizácia

Derealizácia zahŕňa zážitky neskutočnosti alebo odlúčenia týkajúce sa okolia. Druhé osoby alebo veci sú vnímané ako neskutočné, snové, zahmlené, bez života alebo vizuálne skreslené. Derealizáciu môže sprevádzať rozmazanosť, zvýšená ostrosť, rozšírené alebo zúžené zorné pole, dvojrozmernosť, prehnaná trojrozmernosť, zmenené vzdialenosti alebo veľkosti. Môžu sa objaviť aj skreslené sluchové vnemy, kedy sa zvuky alebo hlasy zdajú tlmené alebo zvýraznené.

Medzi ďalšie príznaky jedincov s depersonalizačnou/derealizačnou poruchou patria aj nepríjemné telesné príznaky (napr. pocit plnej hlavy, brnenie, závraty), ktoré môžu mať príčinu aj v iných pridružených ťažkostiach. S depersonalizáciou sa totiž často vyskytujú úzkosti aj depresie. Depersonalizácia a derealizácia vyvoláva niekedy strach z nezvratného poškodenia mozgu, ktorý však našťastie objektívne nehrozí. Dôležitou charakteristikou zostáva, že depersonalizácia a derealizácia sa vyznačuje adekvátnym kontaktom s realitou.

Príčiny

U podstatnej časti osôb je zrejmá súvislosť medzi poruchou a traumami resp. negatívnymi zážitkami v detstve. Výskumy uvádzajú, že s poruchou je primárne späté citové zanedbávanie, fyzické zneužívanie, pasívne sledovanie domáceho násilia, neočakávané úmrtie člena rodiny alebo priateľa. Najrozšírenejšou bezprostrednou vyvolávajúcou príčinou je závažný stres (medziľudský, finančný, pracovný), depresie, úzkosti (najmä panické ataky) a užívanie nelegálnych drog.

V období stresu vzniká depersonalizácia a derealizácia pravdepodobne ako vyústenie množstva disociovaných emócií a myšlienok. Disociácia znamená nevedomé oddelenie emócii od udalostí v bežnom živote. Osoba napríklad rozpráva o silných emočných a stresujúcich udalostiach, ale hovorí, že ju to „už netrápi“, „že je to jedno“ atď.  Sama osoba tomu neraz verí, že danú udalosť nijakým spôsobom neprežíva.

Môžeme povedať, že disociácia je vo svojej podstate  určitý obranný mechanizmus, ktorý nás chráni pred nepríjemnými emóciami. Negatívnym dôsledkom však môžu byť stavy depersonalizácie a derealizácie. Disociáciou sa totiž jedinec vzďaľuje od svojho autentického prežívania a reálneho vnímania samého seba. Nemá možnosť vnímať svoje bytie a pravé JA. Preto, môže byť jeho prežívanie vnímané ako neskutočné, zahmlené alebo skreslené – depersonalizované a derealizované.

Liečba

V prípadoch kedy nie sú pridružené iné psychické ťažkosti môže byť užitočná psychoterapia. Klient sa v rámci nej musí zoznámiť so svojimi vnútornými a pravými pocitmi vzťahujúcimi sa k stresujúcej udalosti. Ich spoznaním a znovuprežitím môže osoba vnímať samého seba a zamedziť tak pocitu odcudzenia či neskutočnosti. Nevyhnutnou požiadavkou však zostáva dlhodobá a pravidelná psychoterapia. Pre mnohých ľudí však nie je jednoduché konfrontovať sa so svojimi pravými pocitmi, ktoré môžu znamenať aj pocity hanby, hnevu či strachu. Aj z toho dôvodu klienti niekedy predčasne ukončujú psychoterapiu a radšej skúšajú alternatívne spôsoby liečby.

 

Autor: PhDr. PaedDr. Dušan Fábik, PhD., Pražská 11, Bratislava Staré Mesto 81109 Facebook: psychologdusanfabik

Zdieľajte

12 názorov na “Depersonalizácia a derealizácia

  1. Dobrý deň, prosím vás je možné že derealizaciou a depersonalizaciou trpím nonstop každý deň už vyše roka? Navštevujem aj psychiatra ale ten je v mojom prípade bezradný.

    • Dobrý deň prajem,

      žiaľ, áno, je to možné. Tak ako môžeme dlhodobo trpieť inými psychickými problémami (v zmysle depresie či úzkosti) alebo telesnými ťažkosťami, rovnako môžeme dlhodobo trpieť aj derealizáciou.

      Neviem nakoľko je to pre Vás prijateľné riešenie, ale uvažoval by som či by Vám psychiater nemohol odporučiť psychoterapiu. Prípadne dá sa aj bez odporučenia, len to potom musíte financovať.

      Prajem veľa síl.

      S pozdravom, Dušan Fábik

  2. Je depersonalizacia aj to, ked sa citim uplne prazdna, aj ked trocha prchavych emocii tam je, neviem popisat ako sa mam, nemam potrebu komunikovat s ludmi?

    • Dobrý deň prajem,

      môže sa jednať o depersonalizované, ale skôr to pripomína depresívne prežívanie. Samotný názov však nie je dôležitý. Podstatné je nájsť adekvátnu pomoc psychoterapeuta alebo psychiatra.

      Budem Vám držať palce.

      S pozdravom, Dušan Fábik

  3. Dobrý deň
    Som si isty že trpim derealizaciou vyše roka chcel som sa opytat keby zacnem chodit ku psychologovi museli by sa o tom dozvediet rodicia alebo skola?Co by sa stalo keby ku nemu este stale aj tak nepojdem.

    • Dobrý deň prajem,

      škola sa o tom samozrejme nemusí dozvedieť. Či sa o tom dozvedia rodičia záleží na dohode medzi Vami a daným psychológom. Pokiaľ ho požiadate o diskrétnosť, mal by brať ohľad na Vašu požiadavku.

      Či sa niečo stane ak nepôjdete ku psychológovi je ťažké predpovedať. Pokiaľ bude naďalej pôsobiť podnet, ktorý vytvára derealizáciu, môže sa stav zintenzívniť príp. prejsť do panických ataktov.

      S pozdravom, Dušan Fábik

  4. Dobrý den , vsetky príznaky ktoré su hore uvedene prezivam.Zacalo sa to asi 3 roky doazdu ked som sa viac opil.V tom obdobi som mal aj extremne stresy a depresie.V skrate zacalo to tak ze naprv sa mi len tocila hlava,neskôr zacali aj ostatne príznaky.Najneprídemnejsie je asi to ze znicoho nic sa mi vsetko zacne javit abosulutne nerealne a divne, z nicoho nic proste bum a som mimo.Vidim tak ako keby som bol vzdialeny vo svojej hlave.Horsie dni sa citim ako uplne iny clovek,inak rozmyslam,uvazujem,vnimam.S doktormi som to neriseil,nemyslim si ze by mi vedeli nejako pomôct.Myslite ze sa s toho dostanem postupom casu alebo musim vyhladat pomoc? Naozaj uz nevladzem

    • Dobrý deň, Andrej,

      myslím si, že extrémne stresy a depresie, ktoré vyústia do derealizácie sú veľkou záťažou pre každého a nie je vtedy ľahké pomôcť si sám. Myslím si, že by bolo užitočné vyhľadať pomoc psychoterapeuta, „vrátiť sa“ k obdobiu kedy derealizácia začala a opätovne ho prežiť.

      S pozdravom, Dušan Fábik

  5. Dobrý deň pán doktor, môže derealizacia zahŕňať aj pocity, akoby som sa niekam prepadaval, „nebol tu“, strach zo straty kontroly nad sebou samým, akoby upadanie do bezvedomia, závrat ? Mám panicku poruchu, už roky, ale takéto stavy len asi mesiac, je to niečo hrozné, absolútne netuším co s tým a ci to môže mať súvis s psychikou, či niečo iné? Ďakujem za Váš postreh

    • Dobrý deň, p. Peter,

      je rizikové snažiť sa odhadovať symptómy takto na diaľku, ale ak mám povedať svoj názor, tak to pripomína symptómy depersonalizácie a úzkosti (panickej poruchy) navzájom. Pocit „akoby som tu nebol“ je typický pre depersonalizáciu, strata kontroly a závraty zase pre silné úzkosti.

      Držím Vám palce.

      S pozdravom, Dušan Fábik

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.