Depersonalizácia a derealizácia

Depersonalizácia a derealizácia znamená odosobnenie sa od svojej osobnosti, myšlienok a emócií, najčastejšie v stresovom období.

depersonalizácia a derealizácia

Depersonalizácia

Depersonalizácia znamená podľa Americkej Psychiatrickej Asociácie (DSM V) zážitok neskutočnosti a odlúčenia. Jedinec sa môže cítiť izolovaný od svojho vlastného bytia (napr. nie som nikto, nemám žiadne ja), pocitov (napr. viem, že mám nejaké pocity, ale necítim ich), myšlienok (napr. moje myšlienky sa nezdajú ako moje) alebo celého tela (zmeny v pociťovaní hladu, dotykov, hlasu).

Vyskytnúť sa môžu aj mimotelové zážitky, keď jedna časť osobnosti pozoruje druhú, jej myšlienky, pocity alebo telo.

Derealizácia

Derealizácia zahŕňa zážitky neskutočnosti alebo odlúčenia týkajúce sa okolia. Druhé osoby alebo veci sú vnímané ako neskutočné, snové, zahmlnené, bez života alebo vizuálne skreslené.

Derealizáciu môže sprevádzať rozmazanosť, zvýšená ostrosť, rozšírené alebo zúžené zorné pole, dvojrozmernosť, prehnaná trojrozmernosť, zmenené vzdialenosti alebo veľkosti. Môžu sa objaviť aj skreslené sluchové vnemy, kedy sa zvuky alebo hlasy zdajú tlmené alebo zvýraznené.

Ďalšie príznaky

Jedinci s depersonalizačnou/derealizačnou poruchou zažívajú aj nepríjemné telesné príznaky (napr. pocit plnej hlavy, brnenie, závraty), ktoré však môžu mať príčinu aj v ďalších pridružených ťažkostiach. S depersonalizáciou sa totiž často vyskytujú úzkosti aj depresie.

Depersonalizácia a derealizácia vyvoláva niekedy strach z nezvratného poškodenia mozgu (ktorý však našťastie objektívne nehrozí). Dôležitou charakteristikou zostáva, že depersonalizácia a derealizácia sa vyznačuje adekvátnym kontaktom s realitou.

Príčiny

U podstatnej časti jedincov je zrejmá súvislosť medzi poruchou a traumami, negatívnymi zážitkami v detstve. Výskumy uvádzajú, že s poruchou sú najsilnejšie a najtrvalejšie spojené najmä citové zneužívanie a citové zanedbávanie. Medzi ďalšie stresory môže patriť  fyzické zneužívanie, pasívne sledovanie domáceho násilia, neočakávané úmrtie člena rodiny alebo priateľa. Najrozšírenejšou bezprostrednou vyvolávajúcou príčinou je závažný stres (medziľudský, finančný, pracovný), depresie, úzkosti (najmä panické ataky) a užívanie nelegálnych drog.

Ako sa formuje depersonalizácia a derealizácia

Depersonalizácia a derealizácia vzniká pravdepodobne vyústením množstva disociovaných emócií a myšlienok. Disociácia znamená nevedomé oddelenie emócii od uskutočnených udalostí. Prejavuje sa napríklad tak, že osoba rozpráva o dávnej alebo súčasnej stresovej udalosti, ale v jej prejave nevidíme znaky emócií (strach, smútok, atď.). Dokonca sám človek má pocit, že danú udalosť nijakým spôsobom neprežíva.

Môžeme povedať, že vo svojej podstate je disociácia určitý obranný mechanizmus, ktorý nás chráni pred nepríjemnými emóciami. Negatívnym dôsledkom však môžu byť stavy depersonalizácie a derealizácie. Disociáciou sa totiž jedinec vzďaľuje od svojho autentického prežívania a reálneho vnímania samého seba. Nemá možnosť vnímať svoje bytie a pravé JA. Preto, môže byť jeho prežívanie vnímané ako neskutočné, zahmlené alebo skreslené – depersonalizované a derealizované.

Liečba

V prípadoch kedy nie sú pridružené iné psychické ťažkosti môže byť užitočná psychoterapia. Klient by sa v rámci nej mal zoznámiť so svojimi vnútornými pocitmi, cez ktoré môže vnímať samého seba a zamedziť tak pocitu odcudzenia či neskutočnosti. Nevyhnutnou požiadavkou však zostáva dlhodobá a pravidelná psychoterapia.

 

Autor článku: psychológ PhDr. PaedDr. Dušan Fábik, Pražská 11, Bratislava Staré Mesto 81109, web: bratislavapsycholog.sk

Zdieľajte

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.