Obsedantno-kompulzívna porucha

Obsedantno-kompulzívna porucha zasahuje každého 50-teho človeka.Obsedantno-kompulzívna porucha

Obsedantno—kompulzívna porucha (v angl. obsessive-compulsive disorder, OCD) sa vyznačuje prítomnosťou obsesií a kompulzií. Obsesie sú rekurentné (vracajúce sa) myšlienky a nutkania, ktoré sú nežiadúce a obťažujúce, zatiaľ čo kompulzia je opakujúce sa správanie, ktorým jedinec reaguje na obsesie.

Príznaky

Diagnostické kritéria pre obsedantno-kompulzívnu poruchu obsahujú podľa manuálu DSM-V  zvlášť kritéria pre obsesie a kompulzie. Obsesie sú definovanými dvomi základnými bodmi:

  1. Opakujúce sa myšlienky, predstavy či nutkania, ktoré sú v priebehu určitej doby definované ako nežiadúce a obťažujúce, a ktoré u väčšiny jedincov spôsobujú významnú úzkosť alebo nepohodu.
  2. Jedinec sa snaží ignorovať či potláčať tieto myšlienky alebo sa ich snaží neutralizovať inými myšlienkami alebo činmi.

Kompulzie sú definované taktiež dvomi základnými kritériami:

  1. Stereotypne sa opakujúce správanie (napr. umývanie rúk, kontrolovanie vecí) či duševné procesy (napr. modlenie, počítanie, opakovanie slov), ktoré jedinec cíti nutné vykonávať.
  2. Správanie alebo duševné procesy sú zamerané na predchádzanie alebo zmiernenie úzkosti či nepohody alebo zabráneniu obávanej situácii. Toto správanie a tieto duševné procesy však nie sú realisticky prepojené s tým, čomu majú brániť alebo sú výrazne prehnané.

Ďalšie podstatné diagnostické kritéria zahŕňajú: obsesie a kompulzie zaberajú veľa času (napr. viac než hodinu denne); spôsobujú významnú nepohodu či narušenie v sociálnej a pracovnej oblasti a nedajú sa priradiť fyziologickým dopadom nejakej látky (drogy či lieky) alebo vysvetliť príznakmi inej duševnej poruchy.

Stupne

Mnoho jedincov s OCD oplýva dysfunkčnými presvedčeniami. Tieto presvedčenia obsahujú zvýšený pocit zodpovednosti a tendenciu preceňovať ohrozenie alebo prikladajú prehnaný význam myšlienkam (napr. viera, že mať zakázanú myšlienku je rovnaké ako na základe tejto myšlienky jednať). Často majú potrebu dokonale ovládať svoje myslenie.

Jedinci s OCD sa líšia v stupni náhľadu, ktorý majú ohľadne reálnosti svojich presvedčení. Mnoho jedincov má dobrý či primeraný náhľad (napr. jedinec verí, že jeho dom nevyhorí v prípade, že sa tridsaťkrát neskontroluje trúba). Niektorí majú slabý náhľad, napr. jedinec verí, že jeho dom pravdepodobne vyhorí pokiaľ tridsaťkrát neskontroluje trúbu. A niektorí (menej ako 4%) majú chýbajúci náhľad (jedinec je presvedčení, že mu dom zhorí, pokiaľ trúbu tridsaťkrát neskontroluje). Horší náhľad je viazaný aj s horšou dlhodobou prognózou.

Pôvod a liečba

Podľa psychoanalýzy sú obsesie a kompulzie príznakom vnútorných konfliktov v ľudskom nevedomí. Niektoré priania, emócie a myšlienky sú potláčané, pretože by mohli vyvolať nepríjemné pocity a úzkosť. Potlačené psychické procesy sa tlačia do vedomia človeka, avšak vo zmenenej alebo symbolickej rovine v podobe obsesií. Osoba môže napríklad vytesňovať svoj hnev. Následne sa jej neustále vtierajú do vedomia obsesie (myšlienky) o krvi, vražde alebo násilí.

Bez liečby je priebeh chronický  a má často tendenciu prichádzať a odchádzať vo vlnách. Šanca na zotavenie býva bez pomoci veľmi nízka.

Liečba OCD psychoanalytickými psychoterapeutickými metódami spočíva v spoznaní klientových vedomých aj nevedomých emócií a myšlienok. Ich spoznaním a integrovaním v systéme človeka nastáva úľava a OCD ustúpi. Liečba však vyžaduje klientove aktívne zaangažovanie v psychoterapii a ochotu zdieľať svoje emočné prežívanie.

Obsedantno-kompulzívna porucha a jej výskyt

U jedincov s OCD sa často objavujú aj ďalšie problémy. Mnoho dospelých s touto poruchou má celoživotnú diagnózu úzkostnej poruchy (76%) alebo depresívnej a bipolárnej poruchy (63%). V USA trpí touto poruchou približne 1,2% populácie, pričom sa podobné hodnoty uvádzajú aj medzinárodne (1,1 – 1,8%).

Priemerný vek nástupu OCD je 19,5 rokov. Nástup po 35 roku je neobvyklý, ale vyskytuje sa. Ženy sú poruchou postihnuté častejšie než muži v dospelosti, zatiaľ čo muži sú častejšie postihnutí v detstve.

Obsedantne-kompulzívnou poruchou trpeli aj mnohé slávne osobnosti, medzi inými napríklad Nicola Tesla alebo Charles Dickens.

 

Autor článku Obsedantno-kompulzívna porucha: psychológ PhDr. PaedDr. Dušan Fábik, Pražská 11, Bratislava Staré Mesto 81109, web: bratislavapsycholog.sk

Zdieľajte

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.