Obsedantno-kompulzívna porucha

Obsedantno-kompulzívna porucha zasahuje každého 50-teho človeka.Obsedantno-kompulzívna porucha

Obsedantno—kompulzívna porucha (v angl. obsessive-compulsive disorder, OCD) sa vyznačuje podľa manuálu Americkej psychiatrickej asociácie (DSM-5) prítomnosťou obsesií a kompulzií. Obsesie sú definované dvomi základnými bodmi:

  1. Opakujúce sa myšlienky alebo predstavy, ktoré sú v priebehu určitej doby definované ako obťažujúce a spôsobujú významnú úzkosť alebo nepohodu.
  2. Jedinec sa snaží ignorovať či potláčať tieto myšlienky alebo sa ich snaží neutralizovať inými myšlienkami alebo činmi.

Druhá zložka obsedantno-kompulzívnej poruchy sú kompulzie definované taktiež dvomi základnými kritériami:

  1. Stereotypne sa opakujúce správanie (napr. umývanie rúk, kontrolovanie vecí) či duševné procesy (napr. modlenie, počítanie, opakovanie slov), ktoré jedinec cíti nutné vykonávať.
  2. Správanie alebo duševné procesy sú zamerané na predchádzanie alebo zmiernenie úzkosti či nepohody alebo zabráneniu obávanej situácii. Toto správanie a tieto duševné procesy však nie sú realisticky prepojené s tým, čomu majú brániť alebo sú výrazne prehnané.

Ďalšie podstatné diagnostické kritéria zahŕňajú: obsesie a kompulzie zaberajú veľa času (napr. viac než hodinu denne); spôsobujú významnú nepohodu či narušenie v sociálnej a pracovnej oblasti a nedajú sa priradiť fyziologickým dopadom nejakej látky (drogy či lieky) alebo vysvetliť príznakmi inej duševnej poruchy.

Stupne OCD

Mnoho jedincov s OCD oplýva dysfunkčnými presvedčeniami. Tieto presvedčenia obsahujú zvýšený pocit zodpovednosti a tendenciu preceňovať ohrozenie alebo prikladajú prehnaný význam myšlienkam (napr. viera, že mať zakázanú myšlienku je rovnaké ako na základe tejto myšlienky jednať). Často majú potrebu dokonale ovládať svoje myslenie.

Jedinci s OCD sa líšia v stupni náhľadu, ktorý majú ohľadne reálnosti svojich presvedčení. Mnoho jedincov má dobrý či primeraný náhľad (napr. jedinec verí, že jeho dom nevyhorí v prípade, že sa tridsaťkrát neskontroluje trúba). Niektorí majú slabý náhľad, napr. jedinec verí, že jeho dom pravdepodobne vyhorí pokiaľ tridsaťkrát neskontroluje trúbu. A niektorí (menej ako 4%) majú chýbajúci náhľad (jedinec je presvedčený, že mu dom zhorí, pokiaľ trúbu tridsaťkrát neskontroluje). Horší náhľad je viazaný aj s horšou dlhodobou prognózou.

Pôvod a liečba

Podľa psychoanalýzy sú obsesie a kompulzie príznakom vnútorných konfliktov v ľudskom nevedomí. Niektoré priania, emócie a myšlienky sú potláčané, pretože by mohli vyvolať nepríjemné pocity a úzkosť. Potlačené psychické procesy sa tlačia do vedomia človeka, avšak vo zmenenej alebo symbolickej rovine v podobe obsesií. Osoba môže napríklad vytesňovať svoj hnev. Následne sa jej neustále vtierajú do vedomia obsesie (myšlienky) o krvi, vražde alebo násilí.

Liečba OCD psychoanalytickými psychoterapeutickými metódami spočíva v spoznaní klientových vedomých aj nevedomých emócií a myšlienok. Ich spoznaním a integrovaním v systéme človeka nastáva úľava a OCD ustúpi. Liečba však vyžaduje klientove aktívne a dlhodobé zaangažovanie v psychoterapii a ochotu zdieľať svoje emočné prežívanie. Nemožno očakávať, že sa po jednom psychoterapeutickom sedení situácia zmení. Bez liečby je priebeh chronický  a má často tendenciu prichádzať a odchádzať vo vlnách. Šanca na zotavenie býva bez pomoci nízka.

Obsedantno-kompulzívna porucha a jej výskyt

U jedincov s OCD sa často objavujú aj ďalšie problémy. Mnoho dospelých s touto poruchou má celoživotnú diagnózu úzkostnej poruchy (76%) alebo depresívnej a bipolárnej poruchy (63%). V USA trpí touto poruchou približne 1,2% populácie, pričom sa podobné hodnoty uvádzajú aj medzinárodne (1,1 – 1,8%).

Obsedantno-kompulzívna porucha sa objavuje v priemere vo veku 19,5 rokov. Nástup po 35 roku je neobvyklý, ale vyskytuje sa. Ženy sú poruchou postihnuté častejšie než muži v dospelosti, zatiaľčo muži sú častejšie postihnutí v detstve.

 

Autor: psychológ PhDr. PaedDr. Dušan Fábik, Pražská 11, Bratislava Staré Mesto 81109 – poradenstvo osobne aj online Facebook: psychologdusanfabik

Zdieľajte

37 názorov na “Obsedantno-kompulzívna porucha

  1. Dobry den pan doktor

    moj syn ma 27 a niečim takym prechadza to co sa popisuje tie myslienky ja som bezmocna ako synovi mozem pomoct,dakujem za vasu odpoved
    s pozdravom Evka

    • Dobrý deň prajem,

      pri veľmi intenzívnych prejavoch je vhodná návšteva psychiatra, aby posúdil či využiť medikamentóznu liečbu. V každom prípade by som však odporúčal dlhodobé psychoterapeutické stretnutia.

      S pozdravom, Dušan Fábik

      • Dobry den pan doktor

        dakujem za vasu odpoved vieme to nejako eliminovat nechce ist k psychiatrovi on cvici kulturistiku chce sa viac vypracovat aby mohol ist na sutaz to je jeho sen tak preto nechce ziadne lieky za odpoved vam dakujem Evka

  2. Dobry den, mam dceru ktora pravdepodobne trpi ocd. Prizbat si to nechce ani liecit. Sucastou vsetkych ritualov musim by ja, napr. 10 hodin musim lezat s nou v posteli nesmiem vstat.a robit to co ona hovori. Inac dostane zachvat. Uz som v koncoch. Trva to uz roky a neviem uz ako dalej. Co mam robit ? Niekedy uz to chcem ukoncit inou cestou ,,,,

    • Dobrý deň prajem,

      odporučil by som Vám navštíviť rodinnú poradňu. Keď pôjdete spolu s dcérou, myslím, že by to mohlo byť pre ňu v poriadku. Prípadne tam môžete ísť sprvu aj sama. Iné Vám nemôžem poradiť, bolo by to nezodpovedné. Na to treba dostatok informácii a ideálne osobný kontakt.

      S pozdravom, Dušan Fábik

      • Dakujem pekne za odpoved, my sme z KE. A ktoru rodinnu poradnu by ste nam odporucili ? Vy by ste prijali aj z KE ? Viem ze v sucasnej situaciu to nie je mozne, ale snad neskor. Dakujem

        • Popravde, v Košiciach sa veľmi neorientujem, takže je na Vás čomu sa rozhodnete dôverovať.

          A iste prijal by som, ale je pravdepodobné, že bude vhodné navštíviť poradňu viackrát a pravidelnejšie. Z logistického hľadiska by preto bolo lepšie navštíviť poradňu v okruhu bydliska.

          Keby ste ešte niečo potrebovali, napíšte mi pokojne súkromne na mail alebo facebook.

        • Dobrý deň, v Košiciach sú dobrí odborníci na liečbu OCD pod vedením MUDr. Evy Pálovej. Odporúčam Vám kontaktovať OCD Stop: http://www.ocdstop.sk/kontakt, majú aj poradňu OCEDUKA. OCD je liečiteľné, aj keď to nie je ľahké. Sama mám od puberty OCD diagnózu. Som z Bratislavy a pred 2 rokmi som sa liečila na psychiatrii práve v Košiciach. Určite vyhľadajte pomoc. Držím palce.

          • Dobry den,šiel som im napisat mam ocd a už je to velmi važne a neda sa im napisat.

  3. Dobrý deň Pán doktor ja takéto volačo mám len neviem, či je to naozaj OCD. Mám stále nutkanie prehĺtať asi tak každých 30 sekúnd a neviem prestať na to myslieť myslýte, že to može byť OCD?

    • Dobrý deň prajem,

      pre skutočne zodpovednú odpoveď je vhodné podstúpiť diagnostiku u klinického psychológa alebo psychiatra. Takto na základe jednej vety to nie je korektné, ale ak môžem vyjadriť svoj názor, tak áno, môže sa nad tým uvažovať ako o OCD. Môže sa jednať o úzkosťou podmienené ťažkosti.

      S pozdravom, Dušan Fábik

  4. Dobry deň… Bola som psychicky zdravá doteraz, nemala som žiadne problémy. No jedného dňa keď som uvidela nôž, má z ničoho nič napadlo že ho zoberiem a ublížim s nim mojej malej sestre. Nieco má nútilo premýšľať ako by som sa zle cítia kebyže jej to urobím, ako keby som mala potrebu vedieť ako by som veľmi trpela keby jej ublížim. Viem znie to choro. Preto na to tak vystrašilo. Musela som odložiť všetky nože a ostré predmety. Nemôžem o Tom povedal svojej rodine lebo by ma zavrhli. Viem ako moja matka pristupuje k takým veciam , dala by ma hneď do blazinca a nikdy by sa somnou už nerozprávala. A ešte sa mi aj stalo že , keď stojím na balkóne mám nutkanie skočiť. Odvtedy nechodím na balkón a vyhýbam sa oknám. A plus mám ešte tyky ktoré mi nedávajú zmysel. Napríklad nejaké pohyby s prstami a keď to nevykonam tak mám pocit že sa stane niečo zle.. a bojím sa že má raz taká mylsienka napadne aj pri sestre. Že keď ju nezabijem tak sa stane niečo zle. Prosím aspoň približne mi povedzte čo je to za chorobu. Neviem doteraz som také myšlienky nikdy nemala, bývala som na 8 poschodí a a nič mi to nerobilo. Mám strach… A cítim sa príšerne za to aké myšlienky mám pri svojej sestre, pritom ju milujem z celého srdca.

    • Dobrý deň, Lucia,

      to mi je ľúto, že zažívate takéto náročné obdobie. A ešte viac, že sa s tým nemôžete zdôveriť najbližším.

      Čo sa týka Vašej otázky, tak zrejme ste svoj dotaz napísali pod správny článok. Z Vášho popisu to vyznieva ako obsedantno-kompulzívna problematika. Zrejme by bolo najvhodnejšie vyhľadať psychologickú pomoc.

      Držte sa zatiaľ.

      S pozdravom, Dušan Fábik

  5. Dobry den
    Prosim Vas moj partner s ktorym som kratko cca 3 mesiace sa mi priznal ze ma OCD. Tym padom uz mi veci ktore sa nam diali boli jasnejsie. Ma terapeutku…nasadene lieky ale stale bojujem s jeho otazkami…kedysi bol sklamany v laske..mne hovori ze mi veri…ale aj napriek tomu je vela otazok…ci som niekoho znameho nestretla…kto bol ten chlap co sa mi pozdravil…takze ta obcesia spociva vacsinou v ziarlivosti. Niekedy sa neuspokoji s odpovedou a nasleduje dalsich 15 otazok…da sa s tym nejak pracovat?

    • Dobrý deň prajem,

      psychoterapiou a medikamentóznou liečbou sa dá dosiahnuť veľa. Vždy však záleží na osobe daného človeka, či je skutočne zaangažovaný do procesu psychoterapie a má skutočnú motiváciu svoje správanie zmeniť. Ak ju má, pomôcť si môže. Ak však niekto chodí ku psychológovi len aby chodil a vnútornú motiváciu nemá, nemusí to mať takmer žiadny efekt.

      Snáď Vám moja odpoveď pomohla.

      S pozdravom, Dušan Fábik

  6. Dobrý deň, ako dieťa som sa liečila na OCD (na začiatku to boli vtieravé sexuálne myšlienky, že mi chcel niekto z rodiny ublížiť a nadávky ktoré mi napadali voči najbližším a kým som to všetko neporozprávala mame tak sa mi neuľavilo. Neskôr sa to prenieslo až do neustáleho umývaia rúk v domácnosti lebo som sa bála, že niekoho z rodiny nakazím. Mimo rodiny som nikdy nemala žiadne komplikácie). Je to už cca 18 rokov čo som „vyliečená“ teda nenavštevujem psychiatričku. Momentálne už dlhodobo pociťujem úzkosť vo vzťahu s priateľom. Začalo to googlenim o tom, čo s ním nie je v poriadku, že je psychopat a bude ma vo vzťahu týrať. Začala som si o domácom násilí hladať články a zakaždým keď si prečítam niečo zlé tak ho v tom akoby viem nájsť a hneď ma začnú uháňať myšlienky o tom, že mi ubližuje a až kým mu to nevmietnem do tváre, že takto vyzerá psychopat tak sa mi neuľaví. Začala som sa vyhýbať psychologickým článkom. Dokonca nemôžem v TV pozerať skutočné prípady zo života lebo ak sa tam objaví domáce násilie tak sa to zasa celé opakuje. Minule už som priateľa rozplakala, že prečo si stále myslím, že mi chce ubližovať keď to tak vôbec nie je. Je možné, že OCD sa mohlo teraz v dospelosti vrátiť aj v takejto podobe? Lebo ja už naozaj neviem rozlíšiť ani len jedinú jemnú poznámku keď náhodou mi niečo povie čo by si, želal aby som robila inak alebo nerobila ako bežnú súčasť partnerského života ale hneď to vnímam ako spôsob ako ma kontrolovať a buzerovať. Neviem už rozlíšiť či je to mnou a choroba sa mi vrátila alebo je on naozaj psychopat čo mi bude v budúcnosti ubližovať. Už som sa po roku aj objednala k novej psychiatričke ale rada by som počula aj iný názor…
    Vopred ďakujem za odpoveď.

    • Dobrý deň prajem,

      rád by som Vám pomohol a poradil, ale bolo by odo mňa nezodpovedné podať na základe krátkej správy jednoznačné stanovisko. Samozrejme, OCD sa môže objaviť v dospelosti v takejto podobe. Naše psychické ťažkosti sa totiž zvyknú v blízkych vzťahoch opakovať. Nedovolím si to však vyhlásiť, nakoľko nepoznáš bližšie informácie z Vášho života. Ak by ste mali otázku, môžete mi napísať súkromne na mail.

      S pozdravom, Dušan Fábik

  7. Dobrý deň. Pan doktor, mám 21 rocneho syna, spozorovala som na ňom veci, ktoré pred tym nerobieval. Po prichode domov si vždy uteká umyť ruky, pred kazdym jedlom si umyva hneď ruky. Aj v reštaurácii hľadá zakaždým wc, aby si pred jedlom umyl ruky. Keď odchadza z domu, musí sa osprchovat a umyť si zuby. Keď sme vonku, tak sa mu hnusi chytiť sa kľučky na dverách, madla v dopravnom prostriedku. Stiahne si rukav na svetri ci bunde a tak sa dotika kluciek na verejnosti, madiel v autobuse. Keď som sa ho na to pýtala, tak mi povedal, že sa mu to hnusi, že čo ak to pred ním chytal nejaký bezdomovec a tak. Ani neviem, ako som sa dočítala na internete, že to môžu byť priznaky OCD. Strašne ma to vystrašilo a skúšala som sa so synom porozprávať či ho to nejak neobmedzuje v živote. Pytala som sa ho ci nepremýšľal navštíviť lekára , no povedal, že ho to neobmedzuje a neprekáža mu to. No ja sa o syna strasne bojim, lebo som čítala, že tata choroba, ak sa nelieči, stupňuje sa.
    Chcela by som sa spýtať, či su aj rozne stupne OCD, či je možné, že sa to nebude zhoršovať. Dakujem

    • Dobrý deň,

      áno, príznaky sa môžu zhoršovať. Zároveň však v rovnakej miere platí, že môžu zostať aj rovnaké a nemenné. Pokiaľ sa nezhoršujú a Vášmu synovi zásadne neprekážajú či nezhoršujú kvalitu života, nie je nevyhnutná návšteva lekára. Bežne sa môžeme v populácii stretnúť u ľudí s určitými rituálmi, ktoré pripomínajú OCD a relatívne pokojne si s nimi nažívajú.

      Pekný deň.

      S pozdravom, Dušan Fábik

  8. Dobrý deň. Neviem či toto je najvhodnejšie miesto kam by som sa s tým mala zdôverovať alebo o tom hovoriť, ale keďže som strašne hanblivý človek tak sa o tom nedokážem rozprávať s rodinou z očí do očí. A myslím, že Vy ako doktor tomu budete viac chápať. Aspoň dúfam. Ako tuto v komentároch som si prečítala skoro každý hľadá pomoc pre svojho blížneho alebo tak.Teraz by som potrebovala poradiť ja. Už asi pár rokov alebo dva, tri roky? Nepamätám si presne kedy som začala mať takéto nutkavé pocity spraviť niečo viac krát resp. Dotknúť sa obrubne, keď vychádzam alebo vchádzam z dverí/do dverí, alebo keď idem spať dotknúť sa tri krát rámu postele a tak ísť spať, inak by som nemohla zaspať. Alebo ako teraz, keď to píšem musím za každým slovom vymazať jedno posledné písmenko a znova ho napísať. Alebo, keď si naberám vodu do pohára musím prvý krát nabrať trochu vody a tú vyliať a potom nabrať pohár doplna a s toho sa až napiť. Alebo tiež ak idem do školy alebo niekde preč a už som von musím sa dotknúť rohu domu. Minule som sa tak dotkla rohu domu a oco si myslel, že sa lúčim z domom..Toto bolo dosť trápne aspoň pre mňa. Keďže rodičia nevedia, že mám niečo takéto tak si s toho oco spravil srandu :/ Takýchto príkladov, čo musím spraviť inak nebudem mať pokoj by som mohla písať dosť, ale myslím, že toto stačí. Tak teda neviem, či to má niečo spoločné zo školou a stresmi, ktoré mám zo školy(skúšanie, písomky) alebo je to niečo iné. Keď som mala tak asi cca 12 čiže pred dvoma rokmi tak som musela mať mobil, dezodorant, peňaženku proste všetky takéto drobnosti na druhý deň na stole položené v rovnakej vzdialenosti. Mamina sa ma pýtala, že načo to tak ukladám, ale nejak to neriešila. Nejaké traumy z detstva alebo také z čoho by to mohlo byť ani asi nemám keďže rodičia niesú rozvedený ani nič také, sem tam hádky ako v každom vzťahu, ale inak neviem..Naozaj, by som poprosila nejakú radu, čo spraviť alebo aspoň, čo to všetko znamená, či mám ocd alebo nie. Alebo niečo iné. Vopred ďakujem za odpoveď.

    • Dobrý deň,

      podľa Vašich slov a prejavov to vyznieva ako OCD. Pri vzniku podobných ťažkostí ani tak nezáleží na tom, čo sa nám objektívne udialo alebo deje v živote, ale ako to prežívame. Keď nás nejaké udalosti dlhodobo zaťažujú, nemusí sa jednať priamo o traumu, ale môže to mať na nás veľký vplyv a vytvoriť aj podobné ťažkosti.

      Riešením je to, čo najčastejšie odporúčam. Je vhodné podstúpiť diagnostiku u psychiatra, aby vylúčil alebo potvrdil OCD a následne by som odporučil vyhľadať psychoterapeutickú pomoc.

      S pozdravom, Dušan Fábik

  9. Neviem či je správne písať to sem, ale myslím, že mam OCD. Keď som si prečítala príznaky všetko mi začalo do seba zabadať. Nikdy som tomu nevenovala moc pozornosť, ale začína ma to už obmedzovať. Nedokážem sa chytiť vo vlaku kľúčky, sadnúť si na staré sedadlo, položiť mobil na stolík nič. Akonáhle sa niečoho takého dotknem cítím bakterie na svojej ruke a ak to hneď nevydezinfikujem alebo neumyjem chytí ma úzkosť. Neznášam chytať peniaze, dokonca ani moju peňažeknu. Telefón si musím často dezinfikovať. Stačí mi chytiť sa mojho psa a už si idem umyť ruky. Kým odídem z domu, musím minimálne trikrát stlačiť kľúčku, či je zavretá brána. Prejdem o 3 domy ďaľej a napadne ma, čo ak som nezavrela bránu? Tak sa otočím a skontrolujem to. Musím. To isté chladnička. V strede noci sa zobudím, či som zavrela chaldničku. Musím sa postaviť a ísť to skontorlovať. Keď som bola menšia musela som každú noc dať pusu a povedať mojmu plyšovému medvedovi dorbú noc. Ked som odchadzala od neho na pár nocí musela som to zopakovať toľko nocí čo som bola preč, lebo by sa stalo niečo zlé. Vždy som sa musela pomodliť večer, aj ked som neveriaca. Stalo by sa niečo. Ak chodím do školy so sluchádkami a jeden deň si ich nechcem dať, musím si ich dať lebo by som neprešla testom z matiky. A takýchto vecí sa mi deje stále viac a viac. Mám len 16 rokov a neviem čo mám ďalej robiť, ďakujem.

    • Dobrý deň,

      v ideálnom prípade by bolo vhodné ísť na diagnostiku buď ku klinickému psychológovi alebo psychiatrovi. On vyhodnotí či sa jedná o OCD alebo niečo iné (hoci z Vášho popisu sa zdá, že sa jedná o OCD). Zvykne sa potom odporučiť liečba či už medikamentózna alebo terapeutická. Terapeutickú liečbu môžete samozrejme vyhľadať aj bez diagnostiky, hoci diagnostika môže pomôcť v liečbe.

      S pozdravom, Dušan Fábik

  10. Dobry den.Mam važny problem ls OCD je to už neunosne viete mi poradit nejakeho špecialistu v KE? Dost ma ta choroba obmedzuje v živote je tu už niekedy neunosne.Za skoru odpoved vopred dakujem

  11. Dobrý deň pán doktor neviem ani ako začať. Po asi dvatsiatich piatich rokoch, kedy som sa liečila na depresiu pred pôrodom a následne po ňom cca 1až 2 roký, kde ma prenasledovali neskutočne ťaživé pocity a myšlienky, kde som mala pocit, že som zlá mama, neteším sa na dieťa. zo začiatku asi do piateho mesiaca bolo všetko v poriadku potom som nevedela, čo sa to so mnou deje z ničoho nič ma prenasledovali mučivé ťažoby a myšlienky. Mala som pocit, že som naozaj taká zlá..Po pôrode som sa začala liečiť, všetko prešlo bolo fajn. Občas som si spomenula na to obdobie,ale bolo to také racionálne,neprepadávali ma už také hlúposti akurát ma vždy prepadli výčitky svedomia, že ako som mohla vôbec takto myslieť.Teraz v období tesne pred Vianocami ma znova prepadol taký zvláštny úzkostný pocit. Hlavný dôvod je ten, že dcérka čaká bábo neskutočne zo začiatku som sa tešila, kupovali sme vecičky a všetko s tým spojené a teraz , keď mi volá , alebo sme spolu bavíme sa o dieťatku,mám neskuťočný pocit ťažoby , výčitiek, prázdnoty neprežívam takú radosť cítim takú zvláštnu prázdnotu. Nedovolím sama sebe, aby som si to svoje vnúčatko neprivítala s radosťou. Prosím poradte mi, mám znovu navštíviť lekárku,alebo naozaj som psychopat bez citov nesmierne sa hanbím za tieto pocity. ´dakujem za radu.

    • Dobrý deň,

      psychopat určite nie ste. Psychopati nikdy nepýtajú pomoc alebo radu od psychológa. Skôr zažívate dlhodobý stav napätia a úzkosti, a vtedy je naozaj ťažké cítiť okrem nej aj niečo iné. Hoci je to veľmi nepríjemné, v stave úzkosti to nie je výnimočné.

      A ak mám odpovedať priamo na otázku, tak áno, išiel by som sa poradiť s lekárkou akú intervenciu alebo liečbu navrhuje.

      S pozdravom, Dušan Fábik

  12. Dobrý deň, pred nedávnom som sa úspešne liečil na depresie a panickú poruchu, no mám zvláštne myšlienky, ktoré sa objavili keď som bol na tom najhoršie. Napriek tomu že panická porucha prešla aj depresie, myšlienky neodyšli úplne, aj keď sa objavujú s oveľa menšou intenzivitou ako predtým. Sú to myšlienky/predstavy že nad sebou z ničoho nič stratím kontrolu a niekomu z mojich najbližších ublížim, že zošaliem, nejak mi prepne v hlave a ja budem zrazu chcieť ubližovať ľuďom a budem mať z toho radosť alebo prejdem do nejakého stavu kedy nebudem brať ubližovanie ľuďom a zabíjanie ako zlú vec a začnem to z ničoho nič robiť, bez akýchkoľvek výčitiek svedomia a stratím zdravý rozum alebo že mám nejaké temné druhé ja, ktoré prevezme kontrolu. Veľmi ma to znepokojuje, nikdy som nikomu neublížil a hlavne ani nechcem. A svoju rodinu milujem a máme veľmi dobré vzťahy. Napadlo ma či to nie je tzv. “ Harm OCD“ ? No viacej ako to že mám tieto myšlienky samé o sebe ma prirodzene znepokojuje to či sa nemôžu zmeniť na reálne skutky ? Môže človek len tak stratiť kontrolu a z ničoho nič urobiť niečo čo vlastne urobiť nechce. Napr. bezdôvodne zrazu zošaliem, zoberie nôž do ruky a zaútočí nepríčetne na svojho rodinného príslušníka ? Mimochodom opätovnú návštevu psychiatra aj psychológa samozrejme riešim.

    • Dobrý deň,

      áno, podľa Vašich slov znejú symptómy ako znaky OCD. Samozrejme, diagnostika u psychiatra alebo klinického psychológa môže domnienky potvrdiť.

      Že by sa myšlienky premenili na skutky je síce nepríjemná predstava a obava, ale ozaj sa nemusíte báť. Jedná sa o symptóm psychických ťažkostí.

      S pozdravom, Dušan Fábik

      • Dobrý deň pán doktor, dala som na radu navštívila som psychiatričku, ktorá mi predpísala Spitomin a Fevarin. V krátkosti som jej opísala svoj problém, nedalo sa nejak dlhšie diskutovať, nakoľko mala veľa ďalších pacientov v čakárni. Je mi naozaj veľmi zle,cítim ako keby ma išlo roztrhať. Neskutočná bolesť v hrudi až fyzické pálenie a to vždy vtedy, keď ma začnú prepadať tie nezmyselné myšlienky. Napr. musí sa niečo stať mužovi, deťom a potom budem kludná. No úplné bludy, ktoré z ničoho nič ma prepadnú a mám pocit, že som fakt úplne mimo. Veď to nie je normálne,aby normálneho človeka prepadali také nezmysly. Ináč v práci fungujem úplne tak ako inokedy, len cítim v sebe tú neskutočnú ťažobu. Ćitala som, že spočiatku môžu lieky vyvolávať ešte väčšie úzkosti,ale , že časom to prejde. Ja fakt neviem ,mám v sebe úplne prázdno a myslím si, že som zlý človek. Je zaujímavé, že v súvislosti s úplne cudzími ľuďmi mi nič negatívne neprichádza na um. Naozaj nevládzem mám čakať, že to prejde?. Čo mám robiť? Čo viem s určitosťou povedať, tak viem, že nemám v sebe hnev , agresivitu, len ten odporný pocit, že sa musí niečo negatívne stať a mne sa uľaví. No čistý blázon. Prepáčte, že Vás obťažujem, len chcem vedieť,čo ďalej. Lieky beriem cca týždeň. Napr. včera mi bolo celkom dobre, tak som si myslela no fajn už bude lepšie, dnes úplne znova ťažoba , úzkosť, myšlienky.

        • Dobrý deň,

          veľmi ma mrzí, že zatiaľ neprišlo k úľave. Viem, že to musí byť veľmi ťažké. Nanešťastie s liekmi to tak zväčša je. Pozitívny efekt sa dostavuje po dlhšom čase.

          Dôležitou pomocou ale môže byť aj psychoterapia, ktorú by som Vám tiež odporučil. Rovnako však platí, že nejaký čas trvá než sa dostaví úľava. Skúsil by som to riešiť ale čím skôr.

          Keby ste mali nejaké bližšie otázky alebo by ste potrebovali poradiť pokojne mi napíšte na mail.

          S pozdravom, Dušan Fábik

  13. Dobrý deň ja sa chcem spýtať že či aj neustále chodenie t.z.nutkanie do chodenia s malými prestávkami aj celý deň patrí medzi obseldantno kompulzivne poruchy,manžel celý deň prechodí po dome z izby do izby,už je z toho vyčerpaný a bolia ho nohy, berie už antidepresíva a tiež jeho psychiatrička povedala že bude absolvovať aj terapie,ale musí trocha zosilnieť,manžel aj teraz chodí po dome je unavený,napätý,vraví že ide vyskočiť z kože,neviem ako mu mám pomôcť v tejto situácii,viem že lieky potrebujú nejaký čas aby zabrali,ale čo s takouto situáciou ktorá nastala že začne chodiť a musí chodiť a je unavený a nevie čo má so sebou robiť,hovorí mi že sa cíti nenormálne,tiež ho trápi úzkosť z toho čo bude ďalej,včera mu bolo trocha lepšie a dnes zasa opačne

    • Dobrý deň,

      vyznieva to skôr ako úzkostný symptóm než symptóm OCD. To ja ale nemôžem určiť na podklade jednej správy. Mala by to určiť ošetrujúca psychiatrička a navrhnúť aj spôsob liečby.

      Držím palce.

      S pozdravom, Dušan Fábik

  14. Dobrý deň pán doktor,liečim sa na obsezivne myšlienky od januára beriem antidepresíva,nakoľko mám stanovenú aj túto diagnozu. Písala som Vám v januári 2021 pod menom Ada. Myslela som ,že to skončí už skôr,ale stále ma to prenasleduje. S vkoncoch. Nevládzem. Tie obsesie suy mučivé. K tomu ešte tlak na hrudi, štípanie. Pridružili sa aj vysoký tlake. Lekárka mi na tlak pridalia lieky a skonštatovala,že je to z tej depresie a stresu. Psychiatrička má upokojuje,že to prejde ja strácam nádej. Chodím aj na psychoterapie,ale zatiaľ nič. Takže to asi fakt som ja naozaj taká zla, Prosím čo by som mohla ešte urobiť,aby sa to skončilo. Nedokážem takto fungovať je to neskutočne ubíjajúce. Riadim sa radarmi psychoterapeutky beriem lieky a nič. Občas sa mi uľaví ku večeru a vtedy sa cítim ako vyplutá z drvicky. Bolí ma celé telo,ale aspoň uľaví tlak na Na hrudi a odznejú trochu tie obsesie. Bojím sa každého ďalšieho dňa. Bože čo mám robiť . Ďakujem za odpoveď.

  15. Dobrý deň , chcem sa poradiť ako s tým bojovať. Tiež som na základe príznakov usúdila že ide asi o neaky typ OCD . Je mi trápne o Tom hovoriť ale mám stále zafixovany nutkavy pocit dezinfikovať po niekom ,špeciálne je to fixované na určitých ľudí a aj miesto kde byvaju a keď sa dopocujem že navštívili to miesto ako ja alebo obidem alebo vyššie uvedené teda dezinfikujem , a bolo to ešte dávno pred covidom. Najhorsie je že to už mám v takom štádiu že aj ľudia s ktorými sa dane osoby stretli tak to vnímam rovnako. Trvá to už dlho aj keď s prestávkami alebo teda miernejsimi prejavmi . Ale už to ovplyvňuje trochu aj môj pracovný aj osobne život a neviem čo s tým aj keď sa snažím blokovať tie myšlienky.Prosim poraďte ako postupovať a zbaviť sa toho alebo zmierniť. Ďakujem.

    • Dobrý deň,

      je mi ľúto, ale naozaj Vám neviem takto poradiť. Je to podobné ako keby ste sa pýtali lekára čo robiť keď Vás bolí chrbát. Viete, je veľa typov bolestí, rôzne miesta na chrbte atď. Lekár by Vás musel zodpovedne vyšetriť a potom mohol stanoviť nejakú intervenciu. A inak to nejde ani v tomto prípade. Mali by ste ísť za odborníkom a osobne sa poradiť s Vaším problémom. Je tam veľa možností a veľa postupov. Nič lepšie Vám neviem poradiť.

      S pozdravom, Dušan Fábik

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.