Môže psychoterapeut klientovi uškodiť?

Viktor Frankl odvážne poukázal na chyby, ktorých sa dopúšťajú mnohí psychoterapeuti.

Iatrogénne neurózy

Negatívnemu vplyvu psychoterapeuta či všeobecne lekára sa venoval vo viacerých svojich dielach Viktor Frankl (1905-1997), svetovo známy psychiater a zakladateľ logoterapie.  V jednej z jeho najznámejších kníh (v češtine vydané ako) Teorie a terapie neuróz popísal špecifický druh neuróz – iatrogénne neurózy tvoriace podskupinu reaktívnych neuróz. Názov iatrogénny, je zložený z gréckeho slova iatros, čo znamená lekár a genos, čo znamená pôvod. Iatrogénnymi neurózami teda označil neurotické (úzkostné) chorobné stavy, ktorých škodlivý účinok spôsobil lekár.

Iatrogénne neurózy a anticipačná úzkosť

Iatrogénne neurózy vznikajú podľa Frankla dôsledkom anticipačnej úzkosti. Pojmom anticipačná úzkosť značíme formu úzkosti vyskytujúcu sa pri opätovnom očakávaní nejakej nepríjemnej, úzkostnej situácie z minulosti, ktorá v danom čase ešte nenastala. Toto úzkostné očakávanie opakovaného vyskytnutia sa nepríjemnej udalosti nakoniec naozaj vedie k uskutočneniu situácie z minulosti, čo anticipačnú úzkosť ešte posilní. Ako príklad možno uviesť osobu trpiacu erektilnou dysfunkciou. Pokiaľ sa u osoby situačne vyskytol daný problém, môže pred ďalšími sexuálnymi skúsenosťami reagovať nadmernými obavami z opakovania dysfunkcie, teda anticipačnou úzkosťou. Tá následne spôsobí, že daný úzkostný symptóm sa zopakuje, prehĺbi a vytvorí sa dlhodobý problém. Vo všeobecnosti možno patogénny vzorec popísať takto: osoba reaguje na určitý príznak obavou, že sa znovu objaví. Táto úzkostná domnienka potom naozaj vedie k tomu, že sa príznak znovu dostaví.

Frankl upozorňuje, že v psychoterapii môže ľahko nastať situácia, keď odborník nevdojak vytvára u pacienta anticipačnú úzkosť vedúcu až k iatrogénnej neuróze. Napríklad, pokiaľ psychoterapeut osobu trpiacu nespavosťou inštruuje mnohými spánkovými rituálmi alebo ju nadmerne podporuje, aby sa pred spánkom upokojila, vo svojej podstate len zvyšuje napätie pred samotným spánkom – vytvára anticipačnú úzkosť. Prílišné nabudenie pred spánkom, zameraná pozornosť a úzkostné očakávanie spánku následne vyvolá pravý opak. Iatrogénne neurózy teda spôsobuje psychoterapeut nadmerne sa zameriavajúci na určitý symptóm.

Anticipačná úzkosť v ďalších oblastiach

Iným príkladom môže byť úzkostná osoba. Ak odborník neustále pertraktuje symptómy úzkosti u danej osoby, zdôrazňuje iracionalitu úzkosti či spôsoby vysporiadania sa s ňou, klient začne mať strach (úzkosť) už len z toho, že by mohol mať úzkosť. Vo výsledku sa preto hladina úzkosti navýši a neurotický symptóm posilní. Ako uviedol Frankl, prepäté sebapozorovane symptómov môže viesť až k abnormálnym úkazom, ako napríklad depersonalizačným či derealizačným javom.

Rovnako škodlivé ako prílišná aktivita psychoterapeuta môže byť za určitých okolností aj mlčanie. A to najmä vtedy, keď si daný odborník počína príliš tajnostkársky (napr. skrýva alebo zahmlieva svoju psychoterapeutickú interpretáciu klientovho problému), hoci aj s dobrým úmyslom. Logicky a opodstatnene sa zvyšuje úzkosť u pacienta, ktorú ak začne psychoterapeut analyzovať, opäť vzniká hrozba vytvorenia anticipačnej úzkosti.

Riziko badá Frankl aj pri stanovení psychiatrických diagnóz, pretože mnohé z nich sú neopodstatnené a majú potenciál vytvárať neurotické príznaky. Pacient sa môže snažiť symptómy potláčať a vyvíja protitlak. Práve tento protitlak však pôvodný tlak len zosilňuje. Kruh sa uzatvára a pacient sa doňho stále viac zamotáva.

Záverom

Odpoveď na otázku v nadpise je podľa Frankla zrejmá. Psychoterapeut alebo lekár môže svojimi zásahmi neraz posilňovať negatívne symptómy a vytvoriť dokonca neurózu. Frankl však okrem vymedzenia tejto špecifickej skupiny neuróz popísal aj bohaté možnosti intervencií. Vo svojich knihách často skloňuje pojmy ako sebapresah či sebaodstup a popisuje aj základné psychoterapeutické techniky pre zamedzenie rozvoju iatrogénnych neuróz ako paradoxná intencia či dereflexia.

Pre Frankla bolo tiež nevyhnutné pacientovi objasniť, akú rolu vo vzniku problému zohráva anticipačná úzkosť a akú rolu má prepäté sebapozorovanie, ktoré samo o sebe dokáže narušiť všetky regulačné funkcie. Dôležitosť prikladal aj jasnému vysvetleniu, že patogénny mechanizmus anticipačnej úzkosti treba vnímať ako prirodzený ľudský jav, ktorý sám o sebe vôbec nemusíme považovať za chorobný.

 

Autor: psychológ PhDr. PaedDr. Dušan Fábik, PhD., Pražská 11, Bratislava Staré Mesto Facebook: psychologdusanfabik

Zdieľajte

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.