Psychodynamická psychoterapia

Psychodynamická psychoterapia sa radí medzi psychoterapeutické systémy s najdlhšou históriou a širokým spektrom psychoterapeutických metód.

psychodynamická psychoterapia

Článok je výňatok z vlastnej publikácie – Výklad snov v psychodynamickej psychoterapii

Korene psychodynamickej psychoterapie siahajú až k Sigmundovi Freudovi (1856-1939) a jeho klasickej psychoanalýze, v ktorej ako prvý upozornil na ústredný význam nevedomého života v psychike človeka.

Historické východiská psychodynamickej psychoterapie

Prvý z dvoch významných postulátov psychoanalýzy znel, že „duševné pochody sú samy o sebe nevedomé a vedomé duševné pochody sú iba jednotlivými prejavmi a zložkami celkového duševného života“ (1). Druhý bol zacielený na pudové pnutia, ktoré majú podľa Freuda zásadnú rolu pri vzniku nervových a duševných chorôb. Zdôrazňoval riziko konfliktu medzi nevedomými pudovými štruktúrami (id) a morálnym ideálom (superego), ktorý ak nie je vedomé prežívanie osoby (ego) schopné zvládnuť, spôsobuje u človeka duševné ochorenie.

Z Freudovej klasickej psychoanalýzy sa vyvinuli viaceré psychoterapeutické psychoanalytické školy, ktorých zameranie sa do značnej miery prekrýva. Spomenúť môžeme napríklad psychoanalytickú psychoterapiu, krátkodobú dynamickú psychoterapiu alebo uvádzanú psychodynamickú psychoterapiu.

Psychodynamická psychoterapia v súčasnosti

Cieľom súčasnej psychodynamickej psychoterapie je pomôcť klientovi spoznať opakujúce sa vzorce svojho správania v živote a zistiť, ako on sám prispieva k svojim prežívaným ťažkostiam. Táto koncepcia kladie dôraz podobne ako klasická psychoanalýza na mentálne reprezentácie minulých skúseností a z nich vyplývajúce nevedomé očakávania (2).

Hlavným zdrojom porozumenia klientovi je prenos na psychoterapeuta, teda pripisovanie charakteristík terapeutovi patriacich významnej postave z klientovej minulosti a prežívanie pocitov v súlade s touto predstavou. Významnou zložkou je aj terapeutov protiprenos, ktorý poskytuje dôležité informácie o tom, aké pocity a myšlienky vyvoláva klient u druhých.

Ku klasickým princípom psychodynamickej psychoterapie sa radí aj analýza obranných mechanizmov, výklad snov a práca s odporom, ktoré napomáhajú odhaleniu nevedomých konfliktov. Vo všeobecnosti je psychodynamická psychoterapia zameraná na odhaľovanie nevedomých aspektov prežívania klienta, ktoré sa premietajú do psychoterapeutického vzťahu. Analýzou vzťahu môže psychoterapeut klientovi pomáhať uvedomovať si neefektívne vzorce správania a podporovať nové a efektívnejšie vzorce.

Princípy psychodynamickej psychoterapie v stručnosti

Populárny psychodynamický psychoanalytik Glen Gabbard (3) spísal prehľadným spôsobom sedem základných princípov psychodynamickej psychoterapie:

  • veľká časť psychického života je nevedomá;
  • detské zážitky spolu s genetickými faktormi utvárajú dospelého človeka;
  • pacientov prenos na terapeuta je primárnym zdrojom porozumenia;
  • terapeutov protiprenos poskytuje cenné porozumenie tomu, čo pacient vyvoláva v druhých;
  • pacientov odpor voči terapeutickému procesu je veľmi významné ohnisko záujmu terapie;
  • symptómy a správanie slúžia viacerým funkciám a sú determinované komplexnými a často nevedomými silami;
  • psychodynamický terapeut pomáha pacientovi v dosiahnutí pocitu autenticity a jedinečnosti.

Zdroje

(1) Freud, S. (1999). Přednášky k úvodudo psychoanalýzy. Psychoanalytické nakladatelství. J. Koco. (2) Hughes P. & Riordan D. (2010) Psychodynamická psychoterapia – vysvetlená. Trenčín: Vydavateľstvo F. (3) Gabbard, G.O. (2005). Dlhodobá psychodynamická psychoterapia. Trenčín: Vydavateľstvo F.

 

 

Autor: psychológ PhDr. PaedDr. Dušan Fábik, PhD., Pražská 11, Bratislava Staré Mesto Facebook: psychologdusanfabik

Zdieľajte

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.