Falošné prebudenie je fenomén, ktorý preslávili Leonardo DiCaprio či Freddy Krueger.

Falošné prebudenie (v ang. false awakening) je sen, v ktorom osoba sníva o prebudení sa zo spánku, zatiaľ čo v realite stále spí. Nie je výnimkou keď sa v priebehu jedného sna objavia aj viaceré falošné prebudenia. Osoba sa napríklad prebudí v sne a pokračuje v rutinnej dennej činnosti. Po určitom čase kedy si v sne môže, ale aj nemusí uvedomiť pokračujúce snívanie, nastane znovu falošné zobudenie.

Osoba sa až takmer v 90% prípadov (falošne) prebúdza v prostredí, kde reálne spí, pričom sa vyskytujú len drobné skreslenia reality ako odlišný tieň osoby, nefungujúce svetlá (2) alebo niektoré komplikácie s vykonávaním určitých činností, napr. beh, rozprávanie alebo čítanie (3). Typická je vysoká reálnosť snu, jeho živosť a racionálne uvažovanie. Jedná sa o sny, ktoré nie sú klasifikované ako patologické, ale samo o sebe často spôsobujú úzkostné reakcie (1).

Falošné prebudenie vo filme

Fenomén preslávili najmä dva celosvetovo známe filmy. Prvý je klasický horor z roku 1984 s názvom Nočná mora v Elm Street. Zápletku vytvára vrah, ktorý sa objavuje v nočných morách svojich obetí, ktoré keď zabije v sne, zomrú aj v skutočnom svete. Druhým mimoriadne populárnym filmom je Počiatok z roku 2010, ktorého dej je založený na prenikaní osôb do snov druhých ľudí. Ďalší menej známy film je napríklad film Bdelý život (2001).

Typy falošného prebudenia

Jedna z prvých výskumníčok, ktorá sa zaoberala falošným zobudením, Greenová (4), rozlíšila v roku 1968 dva typy falošných zobudení. V prvom sa osoba falošne prebudí, hoci nie nevyhnutne v reálnom prostredí svojej spálne, s pocitom meškania do práce alebo inej povinnosti. Výsledná panika je často dostatočne intenzívna na to, aby sa človek zo sna prebudil. V druhom prípade sa osoba prebudí do reálneho prostredia, avšak s pocitom napätia a stresu. Hoci prvotne môže byť prostredie normálne, osoba začne rýchlo vnímať nezvyčajné zvuky alebo pohyby vo svojom okolí, ktoré spôsobia rastúce napätie v sne.

Skúsenosti jedného klienta pripomínajú druhý scenár: prebudil sa (falošne) uprostred noci vo svojom bežnom reálnom prostredí. Prevrátil sa na druhý bok a chcel pokračovať v spaní. Zrazu si uvedomil zvuky z druhej izby. Predpokladal, že ide o vlamača, čo spôsobilo jeho rozrušenie, napätie a strach. V sne sa chystal na konfrontáciu so zlodejom, čo spôsobilo ďalšie falošné zobudenie resp. neskôr reálne zobudenie.

Najnovšie poznatky preukazujú výskyt najmä prvého scenára, kedy osoba pokračuje v každodenných bežných činnostiach. Najbežnejšie scenáre falošného zobudenia, ktoré potvrdzujú výskumníci sa členia do troch kategórií. Uvedené tri kategórie sa vyskytujú aj v rôznych kombináciách v rámci jedného falošného zobudenia (3).

1 Znázornenie normálneho prebudenia – poloautomatické nočné činnosti (pohľad na hodiny, zapnutie svetla, napitie sa vody) alebo poloautomatické činnosti pri prebúdzaní (napr. myšlienky typu „mal by som vstať“, osoba sa ide osprchovať, chystá si kávu, raňajkuje)

2 Potulovanie – skúmavé správanie, ktorému predchádza alebo aj nepredchádza znázornenie normálneho prebudenia (napr. v sne chodí osoba po byte a zisťuje či je naozaj hore)

3 Premýšľanie nad snom – v sne sa osoba zamýšľa nad tým, čo sa jej snívalo, môže tomu predchádzať, alebo aj nepredchádzať znázornenie normálneho prebudenia.

Falošné prebudenie, lucídne sny a spánková paralýza

Falošné prebudenie sa objavuje na konci sna alebo po tzv. lucídnom sne (sen, v ktorom si snívajúci uvedomuje, že sníva). Ak falošné prebudenie nasleduje po lucídnom sne, falošné prebudenie sa môže zmeniť na prelucídny sen (sen, v ktorom snívajúci uvažuje o svojej bdelosti). Výskumne sa už preukázalo, že lucídne sny a falošné prebudenie sa vyskytujú častejšie v súčinnosti než individuálne (5). Štúdie taktiež ukázali, že falošné zobudenie predchádza v 41% prípadoch nepríjemnému a často strašidelnému fenoménu nazvanému spánková paralýza (2).

U osôb, ktoré sa falošne prebudia do pokojnej atmosféry prechádza falošné prebudenie do lucídnych snov, u ľudí, ktorí sa prebudia do napätej alebo hrozivej atmosféry nastupuje často spánková paralýza (2). Nie je výnimkou ak sa všetky spánkové fenomény objavia dokonca naraz v rámci jedného sna.

Sám som mal sen, v ktorom som si po určitom čase začal uvedomovať, že snívam (nastalo teda lucídne snívanie). Po určitom čase som sa rozhodol, že sa zobudím z tohto sna. Nastalo však falošné zobudenie. Myslel som, že bdiem, ale stále som spal. Takto som sa „zobudil“ niekoľkokrát, za čím nasledovalo polozobudenie, kedy som mal otvorené oči, plné vedomie, ale nemohol som sa pohnúť (nastal stav spánkovej paralýzy). Jej trvanie malo niekoľko sekúnd. Nakoniec som sa zobudil úplne.

Príčiny falošného prebudenia

Jednoznačná príčina nie je známa. Veľmi často sa však spomínajú nadmerné starosti alebo úzkosť z nadchádzajúceho dňa. Podľa odborníkov týmto spôsobom myseľ simuluje všetko čo robíme cez deň a pripravuje nás na nadchádzajúce udalosti. Táto teória síce neobjasňuje všetky prípady, ale ako jeden z faktorov pravdepodobne pôsobí.

Ďalšou príčinou podobne ako pri spánkovej paralýze môže byť roztrieštenosť spánku. Bežne sa totiž stáva, že falošnému prebudeniu predchádza lucídny sen (vieme, že snívame). Mozog má teda dvojitú – rušivú informáciu. Na jednej strane vníma pri lucídnom sne spánok osoby, jeho fyzický útlm a neaktívne mozgové centrá, no na druhej strane eviduje mozgovú aktivitu a racionalitu v myslení, ktorá je typická pre bdenie. Táto protichodná informácia metie mozog, čo spôsobuje komplikácie pri zobúdzaní a vzniká len falošné zobudenie príp. spánková paralýza.

Autor: psychológ PhDr. PaedDr. Dušan Fábik, PhD., Drieňová 34, Bratislava  Facebook: psychologdusanfabik

Zdroje

(1) Nielsen, T.A. & Zadra, A. (2005). Nightmares and other common dream disturbances. (2) Buzzi, G. (2011). False awekenings in light of the dream protoconsciousness theory. (3) Green, C. & McCreery, C. (1994). Lucid Dreaming: the Paradox of Consciousness During Sleep. (4) Green, C. (1968). Lucid Dreams. (5) Barrett, D. (1991). Flying dreams, false awakenings, and lucidity: An empirical study of their relationship.